ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Spomínam na časy, keď neexistovalo nič také, ako Európsky deň susedov, a predsa mal sused k susedovi blízko. „Idem do Ruskov na televízor!“ Povedala Katkina mama. Katka bola moja sesternica. Z tónu hlasu matky bolo jasné, že o tom či tam pôjde alebo nie, diskutovať nechce. Jej otcovi to nedalo: „Na televízor? To sa naň naozaj chceš vytrepať?“ Usmieval sa pod fúz. […]

Rozprávkový domček, televízna zvučka, úžasný deduško a jeho psík. Nasledovala vždy iná a krásna rozprávočka pre deti na dobrú noc. Rozprávkový deduško prišiel na naše TV obrazovky v roku 1977. Patrí do detstva môjho syna, ale dotkol sa aj môjho srdca. Rozprávky sme pozerali spolu. Nech by bol akokoľvek náročný deň, rozprávka bola našim spoločným časom. […]

Spolužitie generácií má nesmierny význam pre výchovu deti a vnúčat. V rodine sa vyskytujú spravidla dve matky, prípadne dvaja otcovia. V mojom detstve to boli dvaja otcovia. Starý otec, otec môjho otca a jeho ešte neplnoleté deti. Dedko mal na nás oveľa viac času ako otec. Napriek tomu to neznižuje môj vzťah k otcovi. Dcéry vraj viac inklinujú […]

Čierny havran alebo poľný havran. Krkavec…Znie to trochu desivo, a predsa je to spoločenský druh, spevavý vták. Možno ste počuli na krajinou jeho „Ká“ alebo „Kráá“. Vták zákonom chránený a opradený legendami. Jeden havran sa celkom náhodou dostal aj do príbehu mojej priateľky Hanky. Pokúsim sa ho priblížiť jej slovami, rozpoviem to za ňu. […]

„Pýcha pádu predchádza!“ Začal dedko raz rozhovor so ženami. „Toto sa vám vraj stalo, až hen v Rimavskej doline.“ Hoci ženy veľmi neverili, skôr počítali s tým, že to dedko zase niekde vyčítal, napriek tomu so záujmom počúvali. A dedko hneď začal: „Bol raz jeden mechúrik a ten sa vybral na skusy do sveta. Ide […]

Budú ešte časy, budú! Takto zvykol dedko horekovať, keď sa niečo nedarilo tak, ako sa podľa neho dariť malo. Mal bohaté životné skúsenosti. Prežil toho nesmierne veľa, prvú i druhú svetovú vojnu… Neľahké to boli časy. Často hovorieval: „Doba je taká, akí sú ľudia.“ Tiež je pravda, že dobu vytvárajú predovšetkým ľudia, to bola […]

Môj dedko v dobe, v ktorej žil určite nepoužíval termín „pravidla spoločenského správania“. Napriek tomu bol človekom, ktorý mal zmysel pre čestnosť, statočnosť, čo potvrdzoval svojim spôsobom života. Často hovoril, že slušným človekom sa nerodíme. Slušným človekom sa stávame v priebehu života. Niekomu sa to […]

Noviny a novinári, veru kedysi mali iný kredit, ako je tomu dnes. Hovorí sa, že noviny sú zrkadlom doby. Možno dnes mnohí novinári strácajú kredit práve pod vplyvom doby ibaže, aj novinári majú na tom svoj podiel. To by však bol iný príbeh. V čase môjho detstva dedko najčastejšie spomínal Katolícke noviny, ktoré vydáva […]

Príroda je mocná čarodejka, preto bylinky nezaniknú a s nimi nezaniknú ani bylinkárky. Tieto žienky to nemali vždy jednoduché. Naprieč stáročiami boli bylinkárky, mastičkárky zaznávané, odcudzované, dokonca ako prvé upaľované na hranici. Ani dnes to nemajú ľahké. Nuž, trochu konkurujú farmaceutickému priemyslu, pretože […]

„Dedko, nezabudli ste na toho koptiláša,“ pýtali sa ženy, keď najbližšie išli okolo. A on, len na to čakal. Takto začal: „Veď viete, Jano, môj syn, robí každý druhý týždeň len v noci. Trochu si chcel po nočnej pospať, aby potom, čo-to urobil okolo domu. Ale deťom, tým malým lumpom to bolo jedno. Naše deti otca poslúchali, […]