Noviny a novinári, veru kedysi mali iný kredit, ako je tomu dnes. Hovorí sa, že noviny sú zrkadlom doby. Možno dnes mnohí novinári strácajú kredit práve pod vplyvom doby ibaže, aj novinári majú na tom svoj podiel. To by však bol iný príbeh. V čase môjho detstva dedko najčastejšie spomínal Katolícke noviny, ktoré vydáva […]

Príroda je mocná čarodejka, preto bylinky nezaniknú a s nimi nezaniknú ani bylinkárky. Tieto žienky to nemali vždy jednoduché. Naprieč stáročiami boli bylinkárky, mastičkárky zaznávané, odcudzované, dokonca ako prvé upaľované na hranici. Ani dnes to nemajú ľahké. Nuž, trochu konkurujú farmaceutickému priemyslu, pretože […]

„Dedko, nezabudli ste na toho koptiláša,“ pýtali sa ženy, keď najbližšie išli okolo. A on, len na to čakal. Takto začal: „Veď viete, Jano, môj syn, robí každý druhý týždeň len v noci. Trochu si chcel po nočnej pospať, aby potom, čo-to urobil okolo domu. Ale deťom, tým malým lumpom to bolo jedno. Naše deti otca poslúchali, […]

„Darovanému koňovi na zuby nepozeraj!“ Ani tentoraz dedko neopomenul a začal príbeh slovenským príslovím. Darovať či nedarovať? A, čo darovať? Častá otázka najmä pred meninami, narodeninami a pred Vianocami. Paulínka, dedkova pravnučka vybrala pre mamičku netradičný darček, ktorý priniesla uprostred leta, […]

Raz, keď sa ženy zastavili pri dedkovi opýtal sa: „Žienky a, čo diétky? Držia sa, držia?“ Keď sa, čo-to o deťoch dozvedel, zaželal im veľa zdravia a božského požehnania. A potom sa ich opýtal: „Žienky a či viete, ako sa chcel Paľo Furčo rozvádzať?“ Ženy trochu zrozpačiteli, lebo nevedeli či to bude pravda alebo zase […]

Ktosi raz povedal: „Často sa podobáme holubom – tiež si znehodnocujeme svoju históriu.“ Platí obrazne i doslovne. Dokážeme veľmi ľahko a bez výčitky svedomia „pochovať“ pravdu. Dejiny by mal predovšetkým hodnotiť ten, čo ich prežil. Generácia súčasníkov by mala uchovať fakty, spomienky pre ďalšie a ďalšie […]

Rozmýšľala som, ako premostiť príbeh, ktorý dedko rozprával, ako spor dvoch susedov a milovaného psíka i keď takého malého lúpežníka. Začnem citátom Charlesa Darwina: „Zvieratá majú rovnaké pocity ako človek: radosť a bolesť, šťastie a nešťastie. Tieto hnutia mysle ich postihujú v rovnakej miere ako nás ľudí.“ Pravda […]

Vedieť, môcť, chcieť a mať aj trocha šťastia Janovi tieto slova nič nehovorili. Nanajvýš, tak chcieť. Chcel vždy a ešte lepšie, keď to nebolo z jeho. Takých, ako Jano vždy bolo, je a bude. Vzťah s lenivým a ešte aj lakomým človekom, hoci bratom nie je vôbec jednoduchý. Lakomá duša sa nenasýti a tiež je pravda, že žiadna lenivosť a lakomosť nemôže ostať […]

Príbeh je niečo, čo sa skutočne stalo. Udalosť, ktorá má svoj začiatok i koniec. Či sa tieto príbehy skutočne stali, nie je celkom isté. Isté je len to, že každý takýto dedkov príbeh vyvolával úsmev na tvári a takmer každý skončil určitým mravným poučením. Až dnes oceňujem dedkove príbehy, lebo boli vtipné, poučné, niektoré dokonca […]

Dedko – človek obdarený túžbou po veselých a príjemných udalostiach, ktorý mal rád ľudí a oni milovali jeho. Keď bol dedko v úctyhodnom veku, mohol si spokojne posedávať na priedomí a pozorovať život. Sedel, pobafkával si zo svojej fajočky a čakal, kto sa pri ňom zastaví. V rukáve mal vždy pripravenú nejednu žartovnú príhodu. […]