Cestu do Detvy sme si plánovali dlhšiu dobu ibaže, ako to už býva človek mieni a počasie mení. Nakoniec sa podarilo. Cieľom návštevy bol môj rodný kraj, známy nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Vybrali sme si tri objekty. Navštívili sme:
- Predajňu Detvianskeho ľudového umenia
- Podpolianske múzeum a nakoniec sme si nechali výstup na kalváriu
- Detvianske drevené vyrezávané kríže.
Milujete históriu, osobitne folklór? Ste tu správne. Rada sa podelím o krásne zážitky spod POĽANY.
Je viac než isté, že sa DETVA do povedomia slovenského národa zapísala vďaka svojráznej kultúre, svojráznemu folklóru. Inšpirovali sa ňou aj mnohí umelci. Nedá mi nespomenúť Andreja Sládkoviča a jeho DETVANA. Akosi automaticky mi pri návšteve Detvy naskočí úryvok z tejto krásnej lyricko-epickej básne:
„Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov: či tých šarvancov Detvy ozrutných Poľana na tých prsiach mohutných nenosí a nenadája? Alebo aspoň na tie výšiny nehľadí dcéra tejto rodiny, keď má porodiť šuhaja?…“
Spomenula som, že sme si naplánovali návštevu troch zaujímavých miest. Pokúsim sa ich priblížiť rovnako v troch častiach. Každé miesto je natoľko zaujímavé, že si zaslúži samostatný opis, nie všetko sa zmestí do jedného príspevku. Mojim cieľom je čitateľom blogu sprostredkovať zážitky, atmosféru dňa, sprístupniť pár fotografii a inšpirovať k osobnej návšteve DETVY. Hovorí sa a rozhodne to platí: „Radšej raz vidieť, ako stokrát počuť.“ Navštívte Detvu!
Našim prvým cieľom bol obchod Detvianske ľudové umenie. Prijala nás pani Iveta Smileková, majiteľka. Milá pani, ktorá nám ochotne poskytla všetky dostupné informácie a zodpovedala na naše všetečné otázky. Verili by ste, že už reprezentuje tretiu generáciu rodiny? Obchodík sa dedí „po praslici“ z matky na dcéru.
Bola to práve VERONIKA GOLIANOVÁ, ktorá sa zaslúžila o zachovanie detvianskej výšivky. V roku 1968 založila na tú dobu jedinečnú predajňu. Sama vyšívala „krivou ihlou“ takmer 60 rokov. Život a dielo Veroniky Golianovej s láskou sprístupnila jej pravnučka Soňa Smilekova.
Obchod ponúka drobné upomienkové prezenty pripomínajúce šikovné ruky žien a mužov z Detvy a tiež milú spomienku na návštevu Detvy. Vyšívajú kroje a obliekajú členov folklórnych súborov. Obdivovali sme Detviansku izbu, v ktorej sú vystavené najmä kroje, ale i rôzne vyšívané uteráky, ktoré v dobe dávnej minulej mali svoj význam ozdobný i funkčný. Hojdacia kolíska – trojnožka, ktorú si matky brávali do poľa. A tiež drevené, vyrezávané kolísky – belčovy, ktoré boli súčasťou zariadenia izby. Aktuálne vystavená kolíska je dielom starého otca majiteľky. Naozaj pastva pre oči a pre potešenie srdca. Prikladám pár fotografií.
Čo nás ešte zaujalo? Dovolím si povedať, že je to jedinečná škola – Škola vyšívania krivou ihlou a na ráme.
Pani Iveta Smileková, obohatila naše stretnutie aj o osobné skúsenosti. Samozrejme sama je výborná vyšívačka „krivou ihlou“. Pridanou hodnotou boli spomienky na jej mesačný pobyt v Japonsku, kde šírila detviansky folklór, najmä detviansku výšivku.
Poznámka: autorka fotografii je autorka blogu so súhlasom pani Ivety Smilekovej
NABUDÚCE:
Návšteva Podpolianskeho múzea:
Slovenské ľudové hudobné nástroje, Valašská kultúra na Podpoľaní, Z Detvy na more – Július Juraj Thurzo – prvý slovenský námorný kapitán
Celá debata | RSS tejto debaty