Je nesmierne veľa ľudí, veľa okolností, veľa udalosti i vecí, ktoré nám môžu spríjemniť deň. Treba zistiť, čo je dôležité pre nás. Môžeme sa inšpirovať, ibaže TO, KTO a ČO nás môže urobiť šťastným môžeme zistiť iba my. Ak to vieme, neváhajme a poďme ŠŤASTIU naproti!
Hovorí sa, že človek by mal písať o tom, čo dôverne pozná. Myslím na to i teraz. Predmet môjho záujmu bude žena, ktorá ukončila aktívny pracovný život – JA a možno niekto ako moja ROVESNÍČKA.
Mám rada ľudí, za svoj život som ich spoznala nesmierne veľa. V rodine, v škole, v zamestnaní. Život ma naučil, že sa nemôžem všetkým páčiť a nemôžem všetkým vyhovieť. Tiež je pravda, že niektorí ľudia, ktorých som v živote stretla boli iba do počtu. Na druhej strane som stretla ľudí, vďaka ktorým som spoznala ten rozdiel, ako nebyť do počtu.
Mať rada ľudí predpokladá mať ich rada so VŠETKÝM. Pretože, ak nám vyhovuje niekto iba v jeho dobrote, tak je to príliš jednoduché, povrchné. Na druhej strane, odsudzovať niekoho pre jeho chyby by tiež nebolo správne. V každom z nás je niečo DOBRÉ a niečo ZLÉ. Človeka musíme brať takého, aký je. Pravda, naše vzťahy musia byť v súlade so spoločenskými normami, s morálkou a etikou spoločnosti, v ktorej žijeme.
Nemali by sme ignorovať nič na čom nám záleží. Ak chceme niečo urobiť, urobme to hneď, pretože zajtra nemusíme mať príležitosť. Nie je to klišé! Osobne sa považujem za akčného človeka, a predsa som niečo podobné zažila. Vedela som o spolužiačke zo strednej školy, že je vážne chorá. Niekoľko dní som si hovorila, že jej zavolám. Raz bolo skoro ráno, druhý raz neskoro večer. Zavolám zajtra… Nezavolala som, už nikdy nezavolám! Predbehla má správa, že moja spolužiačka zomrela. Trápi ma to, ale už to nezmením. NIČ NEODKLADAJME NA POTOM!
Väčšina z nás po odchode do dôchodku hľadáme uplatnenie, nové sociálne kontakty. Chceme poznávať doteraz nepoznané, vzdelávať sa, cestovať…Veľa príjemných žien starších, mladších, rovesníčok som stretla na Univerzite tretieho veku pri TU vo Zvolene i pri UK v Bratislave.
Nie je pravda, že vo svojom veku stretávam iba príjemných ľudí. Hoci by sa dalo predpokladať, že by sme si „nemali robiť zle“. Všetci sme na jednej lodi. Už si nebudujeme kariéru, nikoho „nepredbiehame“. To, čo potrebujeme k životu zrejme máme, myslím tým materiálne podmienky. O NIČ NEJDE! Ibaže niektorým ľuďom asi, predsa ide…
Ak stretneme „toxického človeka“ mali by sme ho obísť, vycúvať z jeho vplyvu. Nie je to ľahké. Viem o čom hovorím, niekedy sa mi to podarí, inokedy nie. A potom som smutná, ale snažím sa ísť od toho preč. V duchu si poviem, že negatívne myšlienky nemôžu priniesť pozitívny život. Opäť sa snažím vykročiť „správnou nohou.“
Podelím sa o svoje skúsenosti ibaže, ako som už uviedla, inšpirovať sa môžeme, ale cestu si musí nájsť každý sám! Sny nemajú limity. Sny si treba plniť. Sny treba meniť na realitu!
- Ľudia, ktorým patrí či neparí miesto vedľa mňa
Ako som sa už zmienila, počas života som poznala veľa ľudí. Väčšiu čas života mám za sebou, než pred sebou, preto som si povedala, že svoj čas bude venovať iba ľuďom, ktorí si to ZASLÚŽIA. Vážim si svoj čas!
2. Aj obetavosť sa má svoje hranice
Rada pomáham ľuďom, ak stretnem niekoho, kto nenapreduje, nemá záujem o pozitívne zmeny radšej sa s ním v tichosti rozlúčim. Neignorujem ho, ale už s ním neplánujem voľný čas.
3. Nechcem sa neustále vracať do minulosti
Spomínam rada, ale tiež iba do určitej miery. Neustále (ako kolovrátok) vracať sa k tomu, čo bolo, prednostne k tomu, čo bolo zlé považujem za stratu času. Ak chcem niečo vo svojom živote zmeniť musím tento typ ľudí opustiť.
3. Som človek, čo na srdci, to na jazyku.
Nie je to vždy produktívne, ale v mojom veku sa už zrejme nezmením. Ak mám pocit, že má niekto vyhľadá iba vtedy, keď ma potrebuje o takú spoločnosť tiež nestojím.
4. Mojou veľkou chybou je, že veľa hovorím.
Keď mi to povedala priateľka Betka, znelo to hrozne. Myslela som, že som osoba, ktorá iných nepustí k slovu. Nepochopila som ju! Ona mala na myslí, že prezradím veľa o osebe. A to je fakt. Viac by som mala zvažovať komu a čo poviem. Mala by som si určiť hranice okolo seba. Mala!
5.Moja tendencia hovoriť o sebe mi prináša nemálo problémov.
Neviem mieru odhalenia svojich zážitkov, pocitov a potom príde sklamanie. Našťastie takých situácii nie je veľa. Je ich menej ako prstov na jednej ruke. Ibaže niekedy stačí aj jedna „toxická“ situácia. Veď to poznáte! Tiež je pravda, že na nápravu je vždy čas…
Na záver jedna motivačná myšlienka:
„Nehľadaj chyby, hľadaj nápravy.“ Henry Ford
Celá debata | RSS tejto debaty