ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Ktosi raz povedal: „Často sa podobáme holubom – tiež  si znehodnocujeme  svoju históriu.“ Platí obrazne i doslovne. Dokážeme veľmi ľahko a bez výčitky svedomia  „pochovať“ pravdu. Dejiny by mal predovšetkým hodnotiť ten, čo ich prežil. Generácia súčasníkov  by mala uchovať fakty, spomienky pre ďalšie a ďalšie  generácie.

     Umenie literatúra, divadlo, film, média…, by mali byť šíriteľom pravdy. Ibaže niekedy sa stane, že aj dobrý spisovateľ, možno nechtiac, pozmení historické fakty a potom sme svedkami  toho, že aj z blázna sa stane hrdina.

     Očakávam, že poznáte Divadlo JGT vo Zvolene. Možno skôr, ako samotné divadlo sú  na Slovensku  známe  Zvolenské zámocké hry, ktoré rok, čo rok ponúkajú (pravda ostatné dva roky s určitým obmedzením) na nádvorí Zvolenského zámku, pod hviezdnou oblohou, výnimočnú kultúrnu atmosféru. Takúto možnosť  dáva naše divadlo od roku 1993 pre súbory z celého Slovenska i z Česka. Do roku 2015 okrem inscenácii to boli aj mnohé svetoznáme  opery. Od roku 2015 má Štátna opera Banská Bystrica vlastný operný festival. Nakoniec, od nás je to iba na skok.

      Sedím v divadle a sústreďujem sa na hru REVÍZOR – Gogoľov povestný smiech cez slzy, ktorou sa divadlo svojim divákom prihovorilo premiérou 3.septembra tohto roku. Ja som to stihla o niečo neskôr.

      Pohodlne sedím, zadívam sa a započúvam, čo sa odohráva na javisku.  A zrazu mám pocit, akoby som sedela v obývačke a sledovala aktuality dňa. Koľká to podobnosť! Nie iba s dnešnou situáciu, nájde sa toho za posledné roky viac. Vtipné i ironické repliky, ktoré herci vsunuli nastavujú zrkadlo. Komu? No, najmä politikom a štátnym úradníkom, ktoré si diváci bezprostredne spojili s konkrétnymi osobnosťami, asi bude presnejšie  povedať iba osobami dnešnej a nie dávno minulej doby.

      Ak patríte medzi divákov, ktorí vnímajú svet v širších súvislostiach oceníte tento divadelný skvost.

        Naozaj sme sa nepoučili, nezmenili návyky, hoci je tu už ďalšia generácia…  Možno spomeniem nie až tak podstatnú vec: Prijímanie návštev – štátnych, cirkevných…  Spomínam, ako sme kedysi s úsmevom na tvári upratovali obce, mesta, fabriky, haly, školy… pred každou ohlásenou návštevou.  A dnes robíme to isté či…? Kedy sa už prestaneme hrať na lepších, ako sme?

„Morálka národa a charakter ľudí sa podobajú zubom. Čím sú skazenejšie, tým viac to bolí, keď sa ich niekto dotkne.“ –  George Bernard Shaw