ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Dnes otváram rovnomennú rubriku Neviete, čo uvariť? Dajte si poradiť! Knihu mám pripravenú, ALE… Rozhodla som, že sa podelím o pár receptov, keď už nie inak, aspoň tu na blogu. Naše prastaré a staré mamy vedeli aj z mála vyčarovať úžasné jedlo a najmä zdravé. Možno nastala vhodná doba oprášiť aj moje zozbierané retro recepty.

     Záľuba zbierať recepty sa datuje do mojich trinástich – štrnástich rokov, keď som sa počas letných prázdnin pokúsila dedka a rodičov prekvapiť tým, že som  pripravila obed. Sama doma, malo to byť prekvapenie. Využila som suroviny, ktoré boli k dispozícii, najmä zemiaky, zeleninu a vajíčka. Polievku som pripravila zo zeleniny: mrkvy, petržlenu, hrášku, cibule a vňate petržlenu. Na zemiakový šalát som tiež pozbierala, čo sa dalo. Ako sa hovorí: „Čo dom dal“. Chýbalo iba mäsité jedlo, to potom narýchlo urobila mama. Prvé samostatné varenie bolo pre mňa úspešné. Dedko ani  rodičia nešetrili chválou, a to mi dodalo sebadôveru.

      Varenie a pečenie zostalo mojou záľubou na celý život, napriek tomu sa nestalo mojou profesiou. Ako správny zdravotnícky pracovník dbám na stravovanie a stravu považujem za liek. Veď už Hippokrates z Kosu (460-380 pred Kristom), jeden z najvýznamnejších lekárov všetkých čias, povedal: „Človek sa rodí zdravý a všetky ochorenia do neho vstupujú jedlom.“ Platnosť výroku určite nestratila na aktuálnosti ani dnes. Myslím na to vždy, keď uvažujem, čo uvariť a aké suroviny použiť.

       Skôr, ako budem prezentovať zozbierané recepty chcem sa poďakovať ľuďom, ktorí majú výrazný podiel na mojej zbierke receptov:

Neviete, čo uvariť? Dajte si poradiť!

      Moje prvé ďakujem patrí dedkovi, ktorý celý život prežil v rázovitom kraji pod Poľanou. Veľmi rýchlo ovdovel, zo dňa na deň sa stal otcom i matkou. V kuchyni sa zvŕtal rezko a varil rád. Často učil aj svoju nevestu – moju mamu. Prebrala jeho recepty ako pečenie domáceho chleba, vynikajúce bryndzové polievky, halušky na rôzny spôsob, s bryndzou, so syrom, s tvarohom i s praženicou, chamulu – zemiakovú kašu s krúpkami, zemiakové placky, kapustnicu a ďalšie jedlá  typické pre jeho rodinu.

      Druhé ďakujem patrí mamám. Mojej mame, ktorá ma v kuchyni vždy podporovala a poskytovala mi užitočné rady, ktorá ako som už uviedla recepty získala od dedka, od svojej mamy a prastarej mamy. Cenné rady som získala aj od manželovej mamy, ktorá bola z Moravy, vynikajúco varila a piekla. Ako mladá gazdinka som sa aj vďaka nej úspešne realizovala vo svojej vlastnej  kuchyni.

      Poďakovanie patrí manželovi, ktorý je vďačným stravníkom a veľkým pomocníkom v kuchyni. Niekedy sa dokonca pretekáme, kto, a čo dobré uvarí či upečie.

    Veľká časť receptov, ktoré budem postupne ponúkať, je typická pre Stredné Slovensko, osobitne pre kraj pod Poľanou. Ďalšie recepty som získala a zaznamenala na burze – výmenou medzi priateľkami a kolegyňami. Niektoré recepty som dostala, o iné som sa rada podelila. V čase, kedy som si zbierku receptov zakladala, počítače neboli. Recepty som písala rukou a zakladala podľa abecedy do karisbloku. Jednotlivé listy som si pred poškodením chránila euroobalom. Ku každému receptu, ktorý som dostala, som si napísala od koho je. Vždy, keď vezmem karisblok do ruky okrem užitočného receptu vrátia sa mi aj spomienky na príjemne prežité chvíle. Často, aj na  úsmevné príbehy.

       Verím, že  sa zastavíte na mojom blogu, najmä v rovnomennej kategórii Neviete, čo uvariť? Dajte si poradiť! Dúfam, že vás recepty budú  inšpirovať. že sa podelíte o svoje názory, skúsenosti a možno i o recepty z vašej súkromnej zbierky.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE:

Stravovanie pod Poľanou – dnes a v minulosti – 1.časť