Založ si blog

Stravovanie pod Poľanou – dnes a v minulosti 1.časť

Skôr, ako predstavím pár receptov z mojej zbierky receptov pod názvom: Neviete, čo uvariť? Dajte si poradiť… Dovoľte, aby som v  ďalšej časti môjho vstupu poukázala na rozdiely v stravovaní dnes a v minulosti. Chcem dať do pozornosti, najmä to, ako sa stravovali prarodičia v mojom rodnom kraji, pod Poľanou.

       Dnešné stravovanie sa diametrálne odlišuje od stravovania päťdesiatych a šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Náš životný štýl, aj stravovacie návyky sa menia. Oveľa väčšiu pozonosť venujeme stravovaniu, ktorému hovoríme „racionálne“. Často podliehame rôznym diétam so snahou znížiť svoju hmotnosť. Zabúdame pri tom na tzv. „jojo efekt“ , ktorý prichádza s vyššou, nežiadúcou hmotnosťou. Pri každej zmene je dobré zhodnotiť, nakoľko prospieva nášmu telesnému zdraviu a psychickej pohode.

Ako sa  stravovali moji rodáci pod Poľanou?

      Zásadná zmena v stravovaní prišla po druhej svetovej vojne. Môj dedko hovorieval, že ešte do vojny mávali obed jednochodový. Ja si už pamätám obed dvojchodový, polievku a  hlavné jedlo. Kým dedko varil skôr jedlá zo zemiakov, z kapusty a múčne jedlá, moja mama varila viac mäsité jedlá. Ale aj jeho kuchyňa bola poznačená bravčovým mäsom, hydinou, baraninou a mliečnymi výrobkami, najmä bryndzou.

Najviac som sa tešila na pečenie domáceho chleba, voňal široko-ďaleko. U nás sa piekol ražno-pšeničný chlieb. V porovnaní so pšeničným chlebom mal príjemnejšiu vôňu a zachoval si dlhšie čerstvosť. Dedko si z predchádzajúceho pečenia odložil kúsok chlebového cesta, asi tak 100 až 150 g, ktorému hovoril „naocesto“. Kým ešte nemal chladničku, zahrabal ho do múky a potom použil na prípravu kvásku pri zaprávaní na nový chlieb. „Naocesto“ muselo pekne voňať, dedko hovoril, že je vtedy dobré, ak vonia po mladom víne. Rozdrobil ho vo vode, pridal múku a odložil na teplé miesto, aby pomaly kyslo. Z nového vykysnutého chlebové cesta opäť odobral 100 -150 g na budúci chlieb. Ako postupoval pri príprave chlebového cesta? Pôvodný kvások pridal do múky, použil vlažnú vodu, soľ a rascu. Vypracoval cesto, ktoré nechal kysnúť spravidla od večera do rána. Veľmi dbal na to, aby v miestnosti nebol prievan. Na druhý deň zavčas ráno zakúril v peci. Nebola to len obyčajná pec, ale murovaná zo šamotových tehál. Pec vykúril na požadovanú teplotu, ohreblom prehrabal popol, skontroloval, či nezostali v peci žiadne uhlíky a na drevenej lopate sádzal chlieb priamo do pece. Predtým, ako vložil chlieb do pece, potrel ho vodou a na každý bochník urobil nožom krížik. Keď bol chlieb upečený opäť ho potrel vodou, zabalil do vyšívaného obrúska, ktorý bol určený len na tento účel a uložil na chladné miesto.Chlieb nám spravidla vydržal 5-6 dní. Vždy, keď sa piekol chlieb, naši piekli aj kapustníky. Zvyšok chlebového cesta naplnili dusenou kapustou. V sezóne ich  piekli na kapustných listoch. Na výborné kapustníky k nám chodili deti z blízkeho i vzdialenejšieho okolia, väčšinou to boli moji spolužiaci. Pec sa rozkurovala podľa toho, ako dlho chlieb vydržal, ale najmenej raz týždenne. Naša pec bola na šesť veľkých bochníkov. Ak si susedky nachystali cesto, upiekli sme aj im, šetrilo sa drevom. Susedky za ochotu občas kus dreva priniesli.Takto piekla chlieb aj moja mama. Na tieto časy už len spomínam, keď si chcem dnes pochutiť na domácom chlebe, upečiem si ho občas v elektrickej rúre.

Aj cestoviny si vtedy naši vyrábali doma. Domáce rezance – úzke do polievky, širšie na hlavné jedlo, fliačky, rajbaničku i mrveničku. Niektoré typy cestovín, ako napríklad pirohy, takmer úplne vymizli. Aj u nás sa dnes objavujú len výnimočne, pri pôstnych príležitostiach – pred Vianocami a pred Veľkou nocou. Žiaľ, aj výborné dedkove kysnuté koláče boli postupne nahradené zákuskami a tortami. Je to škoda, preto sa dnes aj k nim opäť vraciam a rada sa o  recepty podelím.

       Stravovanie ľudí záviselo, závisí a ešte dlho bude závisieť od tradície a zvykov ľudí, ktoré prebrali od svojich rodičov, prarodičov a od dostupných surovín. Dá sa povedať, že jeme to, čo sme zvyknutí jesť a čo nám rodinný rozpočet dovolí. Tak to cítim aj ja a myslím, že stravovanie v mojej pôvodnej rodine je verným odrazom doby päťdesiatich a šesťdesiatich rokov minulého storočia a kraja pod Poľanou. Stravovali sme sa výlučne sezónne. Potraviny sa nevyberali, tak ako dnes, podľa trendov, ale podľa ročného obdobia, v ktorom sme sa práve nachádzali – aké potraviny boli aktuálne  a dostupné. Na jar a v lete sme uprednostňovali čerstvú stravu, prevažne rastlinného pôvodu, najmä zeleninu a ovocie. S príchodom jesene a zimy sme konzumovali energeticky výdatnejšiu stravu a to, čo sa z leta uložilo, zakonzervovalo a usušilo. Moja mama často hovorila: „Čo je v lete zelené, to je v zime zjedené“. Tak aj bolo. Na jar bola komora takmer prázdna. Podrobnejšie o stravovaní podľa ročných období uvediem v ďalšej časti.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE:

Stravovanie podľa ročných období – 2.časť

Výborný Božkin (našej babkin) perník

19.01.2023

Tento perník robím podľa receptu manželovej mamy. Pokojne ho môžem nazvať aj „dovolenkový“, pravidelne som ho piekla na cestu. Nielen na cestu, ešte aj na pobyt nám čosi zostalo, niečo čo „voňalo domovinou“. Ja zvyknem do perníka pridať 1-2 ks nadrobno nakrájaných sterilizovaných orechov, ktoré mi zostanú po príprave orechového likéru. Výborne chutí v tomto [...]

Nič nové na svete…

15.01.2023

História sa opakuje! Prečo asi? Zrejme sme sa nepoučili a obávam sa, že sa ani nepoučíme. Dobro a zlo. Pravda a lož – dva protipóly, ktoré boli, sú a budú predmetom našich diskusií. Ďalšími podnetmi do diskusie môžu byť pojmy ako: Konšpirácia, sprisahanie, komplot, úklady, intrigy… Pridružujú sa otázky týkajúce sa manipulácie [...]

Garderóba – cudzie slovo alebo archaizmus? RTVS-Výstava kostýmov

15.12.2022

Myslím si, že sa dnes slová garderóba, garderobier, garderobierka vyskytujú pomerne málo, nanajvýš v súvislosti s divadlom. Ja si pod pojmom garderóba predstavujem honosné šaty, kostýmy, uniformy z konca 19. a zo začiatku 20. storočia. Dnes som si k slovu GARDERÓBA pridala slovíčko ČAROVNÁ. Taký pocit som mala z výstavy v priestorov RTVS [...]

Rusko Ukrajina vojaci Suma Ruský dobrovoľný zbor

Rusko rieši dilemu: Posilniť vlastnú obranu alebo pozície na Ukrajine

02.06.2023 09:38

Pribúdajú útoky partizánskych skupín v Rusku v miestach pri hraniciach s Ukrajinou.

SR Bratislava nehoda zastávka HaZZ polícia BAX

Dědeček sa čoskoro postaví pred súd. Tragédia opitých za volantom neodradila

02.06.2023 09:00

Nehôd spôsobených pod vplyvom alkoholu neubudlo. Nepomohlo ani pobúrenie spoločnosti po tragédii na Zochovej.

vojna na Ukrajine

Výroba ruských zbraní sa fantasticky zvýšila, len tankov je 600, tvrdí Medvedev

02.06.2023 06:45

Ukrajinský generálny štáb tvrdí, že Rusko od začiatku vojny vlani vo februári prišlo už o 3 804 tankov.

vojna na Ukrajine

ONLINE: Útoky hlási Kyjev aj ruský Kursk. Straty Rusov v Bachmute? 60-tisíc a to je „konzervatívny odhad“

02.06.2023 06:00, aktualizované: 09:39

V Kyjeve boli v noci opäť počuť výbuchy a paľba protivzdušnej obrany. Kursk hlási prílet dronov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 111
Celková čítanosť: 190066x
Priemerná čítanosť článkov: 1712x

Autor blogu