ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Ešte jedna úvaha na tému, ktorá ma trápi.Potom si dám pauzu, prípadne zvážim iné, pozitívnejšie témy. Pravda, netuším, čo prinesú ďalšie dni, ale jedno viem určite, že pred vplyvom internetu, najmä sociálnych sieti sa treba v záujme ochrany svojho zdravia obrniť, neotvárať, nečítať príspevky, ktoré nás iritujú. Ibaže, každý to má inak. To, čo irituje mňa, niekto iný môže akceptovať. Rovnako môžete a nemusíte s mojou úvahou súhlasiť.

„V obraze“ by sme mali byť! Informácie pre orientáciu v čase a priestore  potrebujeme. Nemôžeme sa izolovať. Ibaže „obraz“ by sme si mali vytvárať na základe vlastných vedomosti a skúsenosti. Hodnotiť by sme mali s otvorenou mysľou s využívaním kritického myslenia. My hovoríme o kritickom myslení, naši predkovia zrejme tomu hovorili  „sedliacky rozum“.

Politika, politikárčenie – hašterenie vo vláde, ktoré nemá so slušnou komunikáciou nič spoločné a navyše nešťastne graduje. Kto im vyhovie? Kde sme my občania, navyše v týchto ťažkých časoch?

Predmetom diskusie v ostatnom čase je vo verejnosti okrem iného  otázka referenda – predčasné voľby. V tom sa už pomaly nik nevyzná. Bude, nebude?  Aktuálne sú voľby do orgánov územnej samosprávy, a mohla by som pokračovať ďalej.

Je ešte veľa ďalších otvorených otázok. Bolo by dobre keby sme diskutovali vecne, nielen kritizovali, ale  povedali aj svoj návrh. Veľa ľudí veľa vie. Hlavne by sme svoje názory mali prezentovať slušne.

Osobne mám pocit, že v tejto krajine neexistuje korektné a slušné politické súperenie. Politici, ktorí už dostali dôveru i kandidáti zrejme prijali zásadu, že ak chcú v politike uspiecť musia konkurenciu očierňovať, čím agresívnejšie, tým lepšie. Čím väčšiu „haluz“ vynesú na svetlo sveta, tým lepšie pre nich.

Tiež si kladiem otázku, či by sa ľudia strmhlav „vrhali“ do politiky, keby to bola  práca iba za symbolickú odmenu alebo  na úrovni jednej priemernej mzdy v SR. A to nehovorím, že mnohých asi lákajú  ďalšie príležitosti a možnosti, ako  sebe a svojej rodine  prilepšiť. Česť výnimkám. Pôvodne to zrejme mala byť odmena – plat motivujúci, aby žiadny politik „netúžil po ďalšom prijme“… Aspoň ja to tak vnímam. „Skutek utek!“

Možno nemám dostatok informácii, ak nemám pravdu usmernite ma. Osobne nepovažujem za správne kandidovať na funkciu primátora a zároveň na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva a ešte aj na post poslanca do krajského zastupiteľstva. Dá sa to seriózne zvládnuť? Sedieť na TROCH stoličkách? Jedným z kandidátov mi to bolo zdôvodnené tým, že v kraji sa rozhoduje o finančných prostriedkoch pre mesta a obce. Chce by pri tom! Vari by to iný poslanec v krajskom zastupiteľstve za mesto, obec  nepodporoval, nepresadzoval? Možno sa mýlim.

Denno-denne TV, rozhlas, printová tlač, internet na nás útočí hrozbou jednak našej neschopnosti zaplatiť si energie, ktorých cenu stále nepoznáme, ale je tu  aj  problém nedostatku –  elektrickej energie, plynu. Šetrenie sa stáva témou dňa…

Ibaže tie absurdné nápady, niekedy mám pocit, že sa autori týchto „nápadov“ zrazili s koňom. Vraj internet valcuje správa,  ako  4 hodiny namáčať prádlo v odporučenom po domácky vytvorenom  prášku, každú hodinu premiešať a potom iba vypláchať. Ešte nie dávno sme boli ochotní  dezinfikovať si aj „nos medzi očami“ a teraz „super nápad“, už netreba prádlo prať – šetriť elektrickou energiou a vodou. A mnoho ďalších a ďalších absurdít, ktoré zdravá hlava nepoberie.

Na jednej strane nám zhrozí, či a ako zvládneme krízu: potraviny, energie, ošatenie… na druhej strane sú tu  opäť reklamy zamerané na  propagovanie pôžičky, nákupy tovarov… POŽIČAJ SI a KÚP! Chcú bohatí ešte zbohatnúť na poslednú chvíľu. Čo bude s rodinou s dlhmi, keď ich nebude schopná uhradiť?  Asi by som sa nemala čudovať. Vlastne aj SLOVENSKO, ako krajina  je zadlžená…

DES, nielen VČERA, DNES. Možno  bude pokračovať DES a možno to bude ešte väčšia pohroma, v ktorej budeme nútení žiť, či prežiť… Nechcem prilievať olej do ohňa, radšej už pomlčím.

Veľmi by som si želala, aby  sa politici spojili. Nevytvárali ďalšie politické strany, ktorých máme na takú malú krajinu až-až. Mali by vytvoriť prietor pre vstup na politickú scénu takej OSOBNOSTI, OSOBNOSTIAM, ktoré by dokázali spojiť všetkých ľudí bez ohľadu na „potické tričko“. Ktorí by dokázali riadiť veci verejné svojim umom, skúsenosťami a so srdcom na pravom mieste. Nikdy sme neboli tak rozhádaný národ, ako dnes… „Mať, tak zázračný prsteň…“