Vždy, keď počujem slovo „šťastie“ v pamäti sa mi vynorí otázka „Čo je šťastie?“ Zároveň mi naskočí odpoveď „Muška jenom zlatá!“ Pred očami sa mi objaví česká klasika ŠKOLA ZÁKLAD ŽIVOTA z roku 1938. Oveľa neskôr som sa dozvedela, že Adolf Heyduk, od ktorého autori prebrali definíciu šťastia film nevidel, nemohol. Adolf Heyduk (* 6. jún 1835 – † 6. február 1923), bol významný básnik Nerudovej generácie. Jeho definíciu ŠŤASTIA poznáme a používame niekoľko desaťročí. Aj mne sa páči a som za ňu vďačná.
Šťastie si definujeme a chápeme rôzne. Môžeme povedať koľko ľudí, toľko definícii. Niekto prevteľuje šťastie do ŠŤASTENY, starorímskej bohyne slepej náhody, šťastia i nešťastia. Sú však takí, čo šťastie umiestňujú na KRÍDLA ANJELA.
Určite poznáte slogan „Každý si je strojcom vlastného šťastia!“ Nedá sa s tým celkom súhlasiť. MARUŠKA, vie o tom svoje. Hovorí, že mala dvoch bratov. JANÍK sa narodil s chorým srdiečkom, zomrel krátko po narodení. MATÚŠ sa narodil po ňom. Nadaný, ale veľa citu a lásky k ľuďom nepobral. MARUŠKA sa neraz pristihla pri myšlienke či by nebol lepší brat JANÍK. A prečo je Matúš zlý, závistlivý a neznášanlivý? Je to nešťastie jej bratov alebo je to jej nešťastie?
S MARUŠKOU sa zhodneme na tom, že niektorí ľudia, hoci šťastie majú, aspoň ich tak vníma okolie, stále chcú viac, viac a viac. Na druhej strane sú ľudia, ktorí sa dokážu tešiť z maličkosti. Byť šťastným a iných urobiť šťastným je, predsa naša úloha. Prečo sa to niekomu podarí a inému nie?
Teraz vyslovím vetu, ktorej MARUŠKA, ale ani ja veľmi neveríme „Ak nájdeme šťastie, tak máme šťastie, že sme ho našli.“ Ibaže veľa ľudí tomu verí. Počujeme, ako o iných hovoria „mal veľké šťastie“ alebo hovoria, že má „malé šťastie“. Ďalšiemu pripisujú, že „veľmi rýchlo dosiahol šťastie“ alebo, že „dosiahol zaslúžené šťastie“.
Znova sme s MARUŠKOU pri definícii šťastia. Myslím si, že šťastná som vtedy, keď som spokojná so životom. Čo k tomu potrebujem? Zdravie, lásku, rodinu, pokoj, prácu, ktorý mi poskytne zdroje potrebné pre život, pre sebarealizáciu a vieru v to, že zvládnem všetky nástrahy života. Život veru prinesie nejednu nástrahu, nejednu prekážku, ibaže ich prekonávanie nás môže posúvať za šťastím. Záleží, aké máme priority aj od nich sa odvíja šťastie.
MARUŠKA, hovorí, že v deň, keď sa narodil Matúš si jej anjel strážny zrejme zlomil krídlo. Vždy túžila mať viac súrodencov. Túžila po bratovi i po sestre. Sestru nikdy nemala. A brat Matúš? Nebol bratom ani nedovolil, aby sa MARUŠKA k nemu priblížila. Je to jej nešťastie alebo je to nešťastie brata, osamelého vlka? Mrzí ju to, ibaže s tým nič neurobí.
MARUŠKA, svoju úvahu o vzťahu so svojim bratom ukončila slovami „Šťastie môže byť ukryté v čomkoľvek, ak sa na život pozeráme nielen očami, ale aj srdcom. Som šťastná, keď sa ráno zobudím zdravá, poteším sa lúčom vychádzajúceho slnka, spevu vtákov a prežívam radosť s každým nádychom. Možno je to moje malé šťastie, ktoré má sídlo vo mne, v mojom srdci.“
Poznámka: autorka blogu je autorkou obrázku
Celá debata | RSS tejto debaty