ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Myslela som si, alebo inak, očakávala som, že už konečne nastanú dni a s nimi aj útlm „planých reči“. Žiaľ, nestalo sa, a zrejme sa, tak ľahko ani nestane.

Sociálne siete, milované i zatracované. Nuž, keby  moja „titulka“ nebola otázkou, ale  všeobecne potvrdenou pravdou možno by mnohí ľudia vyjadrovali svoje názory opatrnejšie, tolerantnejšie a slušnejšie. 

Dnes je taká doba, že všetci všetko vedia. Veď, to by bolo fajn. Aj  kedysi sa o našom národe hovorilo, ako o národe pracovitom, čestnom… Naši prarodičia si vedeli poradiť aj v zložitých životných situáciach. Dnes to žiaľ, poznáme už iba z histórie: „…bola doba, kedy sa do popredia národa dostávali výnimoční ľudia.“  Dnes niekoho vynesie do popredia, dokonca,  aj do „vysokej politiky“ aktivita zo sociálnej siete.

Keby ste mi položili otázku, koho považujem za výnimočnú osobnosť mojej súčasnej doby neviem, či by som odpovedala tak, aby väčšina z vás bola spokojná. Tiež som si nie istá, či by som nebola titulovali prívlastkami, ktoré by sa mi  nemuseli páčiť.

Naše názory často sprevádza veľa (po)citov, žiaľ nie dosť rozumných, podložených relevantnými zdrojmi. Nič nám nie je sväté. Kde sa vzali všetci tí „odborníci na všetko“ a hlavne, kde vzali odvahu posudzovať, odsudzovať…?

Na druhej strane,  prečo by nemohli mať vlastný názor, pravda pokiaľ by neupierali mať názor niekomu inému. Ibaže, to nevieme, nedokážeme takto vyjadrovať svoje názory. Možno si skôr narodení pamätajú dobu, keď sa šírili vtipy  o tzv. „zlatú mrežu“. Nie, nechcem sa prihovárať za dobu s obmedzenou slobodou slova“. Iba sa pýtam, či je to sloboda oslova: urážať legitímne zvoleného človeka, a je jedno či ide o človeka vo funkcii prezidenta, predsedu parlamentu, predsedu vlády…, alebo na úrovni komunálnej politiky.  Môžete namietať, že verejne činná osoba by mala prípadnú kritiku znášať, vydržať. Súhlasím, ak nejde o čistú provokáciu,  a ničím nepodloženú diskreditáciu osoby.

Môžeme mať názor, môžeme mať iný názor, ako väčšina, ale treba zvážiť, kde a ako sa vyjadriť. A samozrejme názor, by sa mal opierať o dôveryhodné informácie. Inak by sme tak  určite nemali  robiť vo verejnom priestore. Nemali by sme polopravdy nepremyslene šíriť do éteru. Ak sa tak deje, potom ide o  zámer rozdeľovať spoločnosť, vnášať do nej neznášanlivosť, čo ničí  naše vzťahy takmer na každej úrovni.

Naozaj musíme svoj názor publikovať za každých okolností? Veď niekedy je menej viac. Dať na pomyslené váhy:  „udržať jazyk na uzde, alebo podľahnúť halo efektu“. Možno by v takom prípade sociálne siete zívali prázdnotou. Asi budem nenapraviteľný idealista.

Svoju úvahu si dovolím ukončiť myšlienkou:

„Maj odvahu, aby hluk ostatných názorov neprekričal tvoj vlastný vnútorný hlas.“

Steve Jobs americký podnikateľ a spoluzakladateľ spoločnosti Apple Inc. 1955–2011