Často konštatujeme, že doba je zlá. Je naozaj doba zlá alebo sme zlí my, čo túto dobu žijeme? Nerozumieme si v rodine, v zamestnaní, v komunite, ako si potom môžeme rozumieť v krajine.
Určite každý z nás zažil situáciu, že ho niekto, jemne povedané, štval. Ibaže, tiež nie sme výnimka, rovnako aj my môžeme na niekoho pôsobiť nepríjemne, môžeme ho iritovať a pritom si to nemusí ani jedna strana uvedomovať.
Prečo si nerozumieme? No, každý sme z iného „cesta“ a pritom často do vzťahov vstupujeme s predstavou a so snahou, ako ideme toho druhého zmeniť. Všetci sa môžeme zmeniť, ale musíme chcieť. Trvať na tom: „Musíš sa zmeniť!“ Takto to neplatí, nepochodíme, aj keby sme pridali slovíčko prosím. Nefunguje to. Môžeme niekoho k zmene povzbudiť, ale to je všetko.
Ako sa teda navzájom priblížiť?
Často zabúdame, aká dôležitá je komunikácia, je základom nášho žitia. Komunikujeme všetci a každý deň. Komunikujeme inými ľuďmi, často aj so sebou, samovrava tiež funguje. Komunikujeme so svojimi zvieratkami alebo sa prihovárame svojim kvetom.
Dôležité je tiež, ako komunikujeme. Často si neuvedomujeme, že komunikujeme, aj keď nehovoríme. Reč tela zväčša vypovedá o nás veľa. Nielen slovo môže byť cukor i meč. Rovnako môže pohladiť i ublížiť neverbálna komunikácia, gesto odmietnutia, pohŕdania…
Každý človek komunikuje inak. Niekto je priamy, hovorí na rovinu, neobaľuje, neprikrášľuje slova. Iný je citlivejší, v jeho komunikácii prevládajú emócie. Ak si chceme porozumieť, priblížiť sa navzájom mali by sme si uvedomiť, že štýl našich partnerov, priateľov spolupracovníkov nie je NEsprávny, je iba iný, ako ten náš. Mali by sme sa usilovať ich štýlu komunikácie porozumieť a akceptovať ho. Navyše, ak je náš cieľ viesť k skvalitneniu našej komunikácie potom je potrebná aj spätná väzba. Komunikujme, ale sa navzájom aj počúvajme.
Nemali by sme zabúdať, ani na komunikáciu v on-line svete. Mnohí ľudia si vytvárajú nové identity, reálne i nereálne. Nedajme iba na virtuálnu komunikáciu, tá môže byť vzdialená osobnej komunikácii. Navyše viacerí pesimisti, ale aj odborníci vyjadrujú obavy nad javom, ktorý je označovaný, ako technologická či digitálna demencia, ale to by už bola iná téma.
Ako sa teda navzájom priblížiť?
Nie je to jednoduché, ale zo všetkého najskôr by sme mali pochopiť seba, potom môžeme pochopiť iných. Život nám často prináša situácie, že sa uzatvárame do seba, míňame jeden druhého. Žijeme život často utiahnutý do svojej ulity. A napriek tomu si často položíme otázku prečo máme urobiť prvý krok k zbližovaniu. Ibaže, ten prvý krok musí niekto urobiť, ak sa chceme navzájom priblížiť.
Tiež je pravda, že dokonalý vzťah neexistuje. Ak by sme na taký vzťah stavali, môžeme byť sklamaní. K dokonalému vzťahu sa môžeme priblížiť. Život je neustála zmena, menia sa okolnosti, ale meníme sa i my. Stavajme na to, čo nás spája, nie čo nás rozdeľuje. Základ v akomkoľvek vzťahu je nájsť zlatú strednú cestu. Neočakávajme silou-mocou to, čo chceme, ale buďme vďační za to, čo máme.
Moja úvaha viedla k tomu, že každý môže urobiť prvý krok k tomu, ako sa zblížiť. Usilujme sa vzájomne objavovať to, čo je vo mne, v nás s to najlepšie. Záleží iba na nás, či sme ochotní, a potom to môže byť pokojne cesta zbližovania.
„Keď niečo naozaj chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“
Paulo Coelho
Celá debata | RSS tejto debaty