ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Veriť/neveriť,  to je na každom z nás. Naši starí rodičia a prarodičia verili v magickú silu predvianočného času. Už včera, na deň Kataríny, sme mohli zaznamenať, ako mnohí starší i mladší ľudia hovorili, písali o tzv. „stridžích dňoch“, ktoré vraj trvajú od Kataríny  do Vianoc.

Zaspomínať si môžeme spoločne i keď iné spomienky majú ľudia, ktorí prežili mladosť na vidieku, iné sa viažu na mladé roky prežité v meste. Traduje sa, že od  Kataríny do Vianoc má vraj každá noc svoju moc!

Kto by si nechcel niečo pričarovať. Túžby a potreby máme rôzne. Hmotné i nehmotné… Skúsme si privolať, čo práve potrebujeme. V každom prípade by sme  si predtým mali s pokojom v srdci  ujasniť  svoj cieľ, tak hovoria skúsenejší.

Zákon príťažlivosti funguje. Hovorí sa, že si to života priťahujeme veci, ktorým venujeme najviac pozornosti, najviac emócii. Paradoxom je, že si často do života pritiahneme nie to, čo si želáme, ale práve to čoho sa najviac obávame. Táto myšlienka patrí autorovi, ktorý prvýkrát opísal Zákon príťažlivosti v roku 1906 – William Walker Atkinson. V súlade so svojimi životnými skúsenosťami môžete a nemusíte s autorom súhlasiť.

Ak neveríme môžeme sa aspoň pobaviť. Spomeniem niektoré moje zážitky z detstva, pravda tie, ktoré mi  najviac utkveli v pamäti.

30. november – deň Ondreja ma nijako neoslovil. Žiadne lístočky s menami chlapcov sa nekonali. Skôr som bola zameraná na štúdium, ako na vydaj. Nakoniec, aj tak som sa vydala hneď po skončení SŠ, vysokú školu som stihla až popri zamestnaní.

4. decembra –  Barbora, tento zvyk sme dodržiavali. Rodičia odrezali vetvičku z čerešne, vložili  do vázy s vodou,  do Vianoc mala rozkvitnúť. Spravidla kvitla, čo sa mne v mojej novej rodine nepodarilo každý rok.

13. december – Lucia,  vymetanie príbytku husím perím (husím krídlom). Spomínam si na jeden rok, keď mamička odcestovala za tetou do Litoměříc. Asi Lucky dostali väčšiu odvahu strašiť otca, pravda aj nás deti. Susedy zahalené v bielych plachtách boli na nepoznanie, až na jednu, ktorá si k nám prišla nasledujúci deň hľadať stratenú náušnicu…

Určite bol nezabudnuteľný 6.december – Mikuláš, čistili sme topánky, čižmičky a v predvečer očakávania Mikuláša sme ich vykladali do okna. Želali sme si všetko možné, len nie uhlie a surové zemiaky. Považovali sme sa za dobré deti, veď ako inak. Každý rok sme si pre prípad, že by Mikuláš prišiel osobne pripravili inú básničku, inú pesničku…

Dnes si už najviac užívam atmosféru predvianočných trhov, ktoré rozvoniavajú, punčom, perníkmi a inými dobrotami.Teším sa na adventné koncerty.Toto všetko pribudlo medzi moje tradície oveľa, oveľa neskôr. Najkrajšie spomienky mám snáď na  „predvianočný Krakov“.

Túto nedeľu zapálime prvú adventnú sviečku. K dispozícii je niekoľko ponúk, asi najkrajšie sú tie z vlastnej výroby.Najdôležitejšie zo všetkého je, že začíname obdobie pokoja, rozjímania, dobročinnosti a odpúšťania. Myslím, že to platilo v minulosti a platí i dnes. Chceme byť lepší, láskavejší…

Ako trávite predvianočné obdobie vy? Prosím, podeľte sa o skúsenosti.

Ďakujem za váš čas!