ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Výnimočne som si vybrala témy, ktorým sa prvoplánovo vyhýbam. Možno to spôsobuje pretlak informácii za ostatných 19-mesiacov, ktorému už neodolávam tak, ako na začiatku. Neviem s istotou, či je to množstvom informácií, alebo je skôr tým, že dostupným informáciám často chýba logika.

    Počas aktívneho pracovného života som sa pohybovala v prostredí, kde sa uplatňovala MEDICÍNSKA ETIKA a ETICKÝ KODEX zdravotníckych pracovníkov. „KTO DOBRO V  SRDCI MÁ, TEN SÚBOJ SO ZLOM NEPREHRÁ,“ krásna myšlienka. Nakoniec aj ETIKA, je definovaná, ako zvyk, názor, charakter, spôsob myslenia v prospech DOBRA.

     V praxi som sa za 42 rokov nestretla s porušovaním etických zásad v takom rozsahu, že by bolo niekomu vedome ubližované, čo sa v ostatnom čase s istotou nedá povedať! I keď je pravda, že v každej dobe sa môže nájsť výnimka. Nič nie je na 100%. Nakoniec už som pár rokov mimo aktívneho pracovného života. Dnes mám informácie viac-menej  iba „z druhej ruky.“

     Áno, mali sme a máme veľa „DOKUMENTOV“ vypracovaných pomerne slušne na dobu, v ktorej sa mali uplatňovať. Ibaže k nim treba vždy aj SPRÁVNYCH ĽUDÍ, NA SPRÁVNYCH MIESTACH.

     V opačnom prípade sa dokumenty stávajú iba „popísaným papierom“. Veľa zložitých rečí a výsledok nekopíruje potreby ľudí. V tomto prípade CHORÝCH ĽUDÍ“. Alebo to vidíte inak?

     Nechcem rozoberať morálku a etiku z teoretického hľadiska. Nakoniec, na webe je dnes všetko. Napriek tomu by som dala do pozornosti: Prílohu č.4 k zákonu č. 578/2004 Z. z. ETICKÝ KÓDEX ZDRAVOTNÍCKEHO PRACOVNÍKA. Ak budete mať chuť a čas oboznámte s dokumentom. Úvahu už nechám na vás.

     Máme tu STAVOVSKÉ ORGANIZÁCIE, lekárov, lekárnikov, sestier… Máme tu CHARTU PRÁV PACIENTA, ktorá bola prijatá vládou Slovenskej republiky dňa 11. apríla 2001 a upravuje ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Máme tu ASOCIÁCIU NA OCHRANU PRÁV PACIENTOV – združuje pacientske organizácie a bojuje za práva všetkých pacientov.

     ŽIAĽ, NIE JE TU NIKTO, kto by ich s plnou vážnosťou vypočul, akceptoval a konal v prospech pacientov. NESĽUBOVAL, ALE KONAL! Sľubov už bolo dosť pred 89 rokom i po ňom. Nech sa nikto nečuduje, že s plnou vážnosťou vyslovím slová: „Nikto ti nemôže dať toľko, koľko ti ja viem sľúbiť.“ Nič nové pod slnkom! Najčastejšie sú sľuby dávané v čase pred voľbami – VOLEBNÉ SĽUBY, po voľbách všetci na sľúbené slova zabudneme. Politici takmer so železnou istotou. A voliči…?

Doba sa mení a tá naša sa začiatkom roka 2020 zmenila radikálne. Koronavírus, pandémia a ich dôsledok – ochorenie Covid 19. Nevyhnutne potrebujeme aj zmenu pravidiel správania sa. Ibaže tie by mali vychádzať z našich potrieb, podporené vzdelaním, vedomosťami príslušného medicínskeho odboru. Inak sa stávajú iba SLOVAMI, SLOVAMI, SLOVAMI, ktoré sa strácajú v chaose všedných dní.

Zdravotnícki pracovníci na to, aby dosiahli svoj cieľ musia: VEDIEŤ, CHCIEŤ A MÔCŤ.“  Určite VEDIA a CHCÚ, otázne je či MÔŽU. Myslím si, že minulý rok sme zvládli pomerne dobre. Zdravotníci i verejnosť. Akceptovali sme nariadenia. Ľudia sa zomkli. I v tomto nepriaznivom zdravotnom a ekonomickom období sme oceňovali, že sa pomohlo prírode, ovzdušiu, moriam, oceánom…Verili sme, že sa ľudia zmenia, že my sa zmeníme k lepšiemu. Ibaže opäť SLOVA, SLOVA, SLOVA.

Ľudia postupne prestávali a už takmer neveria v silu prijímaných opatrení. Všetci očakávame menej POLITIKY a viac ODBORNÝCH STANOVÍSK. Ibaže všetko sa to začalo „valiť“ iným smerom. Ľudia sú rozhádaní a možno je to i zámer. Vychádzam z osobnej skúsenosti. Poznala som jedného vedúceho, ktorý nemal záujem kolektív stmeliť. Keď som sa opýtala na dôvod, viete akú odpoveď som dostala? „Ak sa zamestnanci spoja, ľahko sa obrátia proti mne.“  Mal svojim spôsobom pravdu! Ak sa ľudia spoja dokážu si svoje práva uhájiť. Nezáleží na dobe!

      Začiatok MARCA 2020 – myslím si, že ľudia boli naozaj disciplinovaní, alebo aspoň disciplinovanejší, ako je tomu teraz. Šili si rúška, často rozdávali aj bezodplatne, najmä zdravotníkom, lebo veru aj im v prvej chvíli chýbali. Tie, ktoré mali pôvodne k dispozícii za par centov zmizli zo skladov a niekoľko násobne stúpli na cene. Čo si o tom myslieť?  Nuž, cena reagovala na dopyt. 

     Osobne som sledovala situáciu, dennú štatistiku. Koľko bolo pozitívnych, koľko sa vyliečilo a koľko žiaľ, opustilo tento svet. V porovnaní s ostatnými krajinami sme boli zo začiatku na tom relatívne dobre. Nerozumela som, ani doteraz nerozumiem AKO SA VYLIEČILI, resp. čím, najmä v domácom prostredí. Čo bol  vtedy ten hlavný liek, resp. čo ešte bude? A potom nastala situácia, ktorú sme absolútne nezvládli! Nedokázali sme si dať odpoveď na otázku, na ktorú mysleli naši dedovia. „Čo odpovieš, ak sa ťa zima opýta, čo si robil v lete…?“ A to bol problém!

     Možno povzbudení uvoľnenými opatreniami počas leta sa situácia kompetentným vymkla z rúk. ZDRAVOTRNICTVO SA STÁVALO NEZVLÁDATEĽNÝM A ĽUDIA V DEPRESII. Aká bude táto, jeseň, čo očakávať od zimy,  čo náš čaká na jar budúceho roka?

     Možno, ako veľa iných ľudí, ani ja nerozumiem mnohým opatreniam. Chcem pochopiť ich logiku, ale nedarí sa mi to. Aby som bola spravodlivá, vytráca sa nielen etika a morálka zdravotníckeho pracovníka, ale aj ostatných vedných odborov. Morálka a etika absentuje v celej našej spoločnosti!

       Veľa sa hovorí, diskutuje, obviňuje…. Veľa sa hovorí o tom, aké budú opatrenia a skôr než vstúpia do života už sa menia! Epidemiologická situácia sa dokáže zmeniť aj za menej ako 24 hodín. Ibaže u nás vieme takmer s istotou týždeň dopredu, ako bude nastavený Covid automat pre nasledujúci týždeň. A ten žolík…! Dávam vám to logiku? Mne ani nie! Najmä, ak mám pochybnosti o štatistike.

      Narušili sa vzťahy medzi ľuďmi, prehĺbili sa medzigeneračné spory. Testovaní verzus netestovaní, vyhradené hodiny pre seniorov, prednostné očkovanie seniorov a pod. Dnes najviac rezonuje otázka  očkovaní verzus neočkovaní. Na druhej strane treba pripustiť i to, že „niektorí kompetentní“ to majú asi prepočítané, ktorí pacienti sú najnáročnejší na liečbu. A tak to zrejme nechávajú na prírodu! Pozornosť sa zúžila iba na Covid 19. Kde je prevencia, včasná diagnostika? Kde sú ľudia s ďalšími diagnózami? Kde sú ľudia s bolesťami kĺbov, chrbtice, ktorí márneho čakajú na operácie? Kde ostal prvý kontakt lekár – pacient, kde je  tzv. „rodinný lekár“? Kde sa stráca morálka a etika? Alebo je to skúška koľko ešte vydržíme? Ak má niekto iný názor už je konšpirátor a myšlienka je vyhlásená za hoax.

     Osobne som mala možnosť (bola som vyzvaná) položiť otázky odborníkom cez oficiálne pacientske združenie – december 2020. Odpoveď dodnes nepoznám, alebo sa ku mne nedostala. Citujem z mojich otázok, tak ako boli zadané:

1) Očkovacia vakcína proti korona vírusom – je všeobecne známe, že očkovacia látka sa vyvíja niekoľko rokov, i keď veda rýchlo napreduje, je vakcína dostatočne bezpečná pre očkovanie v SR – jan.2020?

2) Spravidla sa pred zavedením očkovacej vakcíny robí imunizácia dobrovoľníkov, ktorí sú potom sledovaní 12 mes.  Spĺňa toto vakcína proti COVID 19?

3) Oficiálna informácia MR SR je (myslím na začiatku vakcinácie), že firma, u ktorej je kontrahovaná vakcína nebude niesť zodpovednosť za prípadné vedľajšie účinky. Údajne, tak má urobiť štát t.j. SR.  Nedáva mi to logiku – vyrobím, predám a nenesiem následky? Alebo si to mám vysvetliť, že sme dobrovoľníci na  imunizáciu?

4) Bude vakcína COVID 19 vhodná pre pacientov so zníženou imunitou? Za normálnych okolnosti by vakcína mala stimulovať imunitný systém, ako zvládnuť prípadnú infekciu. Čo keď imunitný systém ťažko zvláda aj bežné infekcie. Nebude podanie vakcíny pre nich rizikové?

     Nechcem provokovať, prilievať olej do ohňa, ale je veľa otázok, na ktoré chýba odpoveď. Názor, veď sme boli očkovaní proti tbc, ovčím kiahňam neberiem. To je ako hovoriť, že dokument môžem napísať na písacom stroji i na PC. Nie je to to isté! Osobne dodržiavam opatrenia, chránim seba a okolie, ale dokedy?  Tak veľmi by som si želala povzbudivé slova, pravdivé slova a slušné správanie, kde by zdravie malo navrch pre ziskom, ktoré Covid 19 priniesol niektorým ľuďom.

      Môžete mi oponovať, každá doba dáva priestor na slušný alebo nemej slušný zdroj príjmov. História to potvrdzuje. Záleží na morálke toho – ktorého človeka!

      Možno strach z koronavírusu a Covid 19 bude pomaly ustupovať, ibaže nastupuje nový strach, aj u relatívne zdravých. Strach o prežitie. Tentoraz je to okrem strachu o zdravie, aj strach z existenčného, materiálneho prežitia. Nechcem byť zlým prorokom. Ibaže, takto neuvažujem sama, je nás viac! Zvládneme to, zvládnu to obyvatelia tejto krajiny? Možno tí, čo na to majú budú diskutovať a atakovať ľudí s iným názorom, ktorých to „peňaženka“ nebude zvládať. Neznášanlivosť medzi ľuďmi sa môže prehlbovať.

      Žiaľ máme veľa očakávaní, ktoré striedajú veľké sklamania. Ako z tohto bludného kruhu von…? Jeden človek je ako zrnko v piesku. Asi by to chcelo vietor, ktorý by navial veľké duny a osobnosti, ktoré by vyviedli krajinu z bludného kruhu, kde bude človek-občan na prvom mieste.

„Morálka národa a charakter ľudí sa podobajú zubom. Čím sú skazenejšie, tým viac to bolí, keď sa ich niekto dotkne.“ 

George Bernard Shaw – írsky dramatik 1856 – 1950

Poznámka:

Uvedomujem si, že diskusiou medzi sebou veľa nevyriešime, napriek tomu verím v korektnú diskusiu a výmenu názoror, ktorými sa môžeme vzájomne obohatiť.