Námorný kapitán z Detvy, prekvapilo vás to? Aj mňa! Július Juraj Thurzo sa naozaj, 21.februára 1882 narodil v Detve. Pochádzal z rozvetveného roku Thurzovcov, z Radvane, ktorí sa venovali z pokolenia na pokolenie prachárskemu remeslu. Počuli ste o takom remesle? Ja nie, preto som si to vyhľadala – vyrábali pušný prach! V každej generácii sa nájde niekto, kto poruší tradíciu. Podarilo sa to dedovi Júliusa Juraja Thurzu, Jánovi, ktorý sa narodil v roku 1803 a bol stolárskym majstrom. Jeho syn, Júliusov otec Ján Daniel Thurzo bol už župným cechmajstrom.
Ján Daniel Thurzo po smrti svojej ženy Rosiny, rodenej Rochovej, ktorá zomrela v roku 1880, sa oženil druhý raz s Katarínou Gondovou z Detvy. Thurzovcom sa v Detve narodili tri deti: dcéra Mária, syn Július a dcéra Anna. Po smrti otca, ktorý 2.februára 1893 zomrel na zápal pľúc, rodina odišla do Banskej Bystrice. Matka – Detvianka vyšívala a varila pre študentov. Júliusa dala zapísať do nižšej triedy gymnázia, kde sa prejavilo jeho nadanie. Snažil sa pomáhať matke, ktorá chcela pre deti zabezpečiť primeraný život a vzdelanie. A tak, keď sa mu do rúk dostal projekt Uhorskej námornej akadémie vo Fiume, (dnešná Rijeka) ponúkajúci štúdium zadarmo s možnosťou stať sa neskôr kapitánom lode, nadchla ho takáto perspektíva. Štúdium vo Fiume úspešne absolvoval s výborným prospechom v r. 1900. Aj takto vzdal vďaku svojej matke, ktorá ho počas štúdia finančne podporovala.
Július Thurzo po absolvovaných dôstojníckych skúškach stal sa poručíkom námornej obchodnej plavby. Po službe na plachetnici Ausilio zložil kapitánske skúšky a 31. marca 1906 dostáva vo Fiume diplom kapitána pre dlhé plavby.
Po prvej svetovej vojne, ktorú si odslúžil vo vojnovom námorníctve, si dlho nemohol nájsť primerané zamestnanie, nakoľko novovzniknutá Československá republika bola suchozemským štátom bez prístupu k moru. Koncom októbra 1919 prijal miesto plavebného poradcu na československom veľvyslanectve v Belehrade. V roku 1923 sa však vracia do Bratislavy a začne pracovať na Poriečnom a plavebnom úrade pre oblasť Dunaja, stáva sa prístavným kapitánom a neskôr riaditeľom tohto úradu.
Mal ťažký život sprevádzaný smrťou a tragédiou jeho blízkych. Bolestivá bola smrť syna Julka. Veľké železničné nešťastie mu vzalo dve vnučky a neskôr na následky úrazu aj ich matku.
Námorný kapitán, velikán slovenských plavebných dejín, detviansky rodák – to bol Július Juraj Thurzo. Jeho šľachetné srdce dotĺklo 16. februára 1950 v Banskej Bystrici vo veku 68 rokov, bol to veľký človek.
Nebyť toho, že som si zašla do Podpolianskeho múzea v Detve zrejme by som sa nebola zoznámila so životom zaujímavého rodáka z Detvy. Zároveň je to pre mňa inšpirácia prečítať si spomienky z ciest kapitána, ktoré vyšli až po jeho smrti v roku 1973 pod názvom „Po svetových moriach.“
Môj posledný vstup na blogu z Podpolianskeho múzea v Detve. Moje posledné virtuálne sprevádzanie skočilo, dúfam, že sa vám páčilo. Na záver chcem poďakovať za ústretový prístup, kvalifikovaný výklad a prevádzanie po všetkých expozíciách múzea pani Elene Műhlbergerovej, pracovníčke Podpolianskeho múzea v Detve.
Moje poďakovanie patrí pani PaedDr. Renate Babicovej, vedúcej múzea za cenné rady a odborné usmernenie.
Poznámka: autorka blogu je autorkou fotografií
Celá debata | RSS tejto debaty