Založ si blog

Bola to iba stará hruška…

Leto sa končilo a o slovo sa hlási jeseň. Vychutnávam si čaro prírody, popíjam čaj ešte z čerstvo natrhaných byliniek. Chvíľu, len tak mlčky pozorujem svoje okolie a spomínam na časy dávno minulé, na starú hrušku, ktorá sa týčila vysoko nad našim domom. Opäť som tým malým dievčatkom.

„Ako sa voláš dievčatko?“ Vypytovali sa ma viac či menej neznámi ľudia.

„Aninka,“ svoje meno som vyslovila s určitou hrdosťou, mala som ho rada. Na celom okolí nebolo žiadne iné dievča, ktorému by hovorili Aninka. Tak ma volali rodičia,  neskôr aj susedia a spolužiaci.

„Odkiaľ, že si?“ Vypytovali sa ma, najmä tí, čo sa chceli dozvedieť viac. Boli zvedaví komu patria kučeravé vlásky a šibalské oči.

„Z čeliena (z včelína), z pod hrušky,“ hrdo som sa hlásila k nášmu domu.

Takto našu rodinu poznali ľudia z okolia, podľa včelína a starej hrušky. Stará hruška ovplyvňovala celú  rodinu. Za domom bol sad, ktorému hovorili starý sad. Nepatril nikomu, aspoň sa nikto konkrétny k nemu nehlásil, a predsa patril všetkým. Kedysi patril k starému domu, ktorý už dávno neexistoval, bol zbúraný, ale sad zostal ako spomienka naň a ľudí, ktorí tam žili. Netrpezlivo som čakala na každý príchod jari. Po zime vyzerala krajina dosť smutne, šedivo. V takom období  som sa neustále vypytovala: „Dedko, vari tá jar ani nepríde?“  A on ma láskavo ubezpečoval: „Len  počkaj Aninka, jedného rána otvoríš oči a jar bude tu!“

      A naozaj, každý rok prišiel deň, keď sa všetko zazelenalo. Príroda i obloha sa predvádzali v najrôznejších farebných odtieňoch. Na stromoch sa rozvíjali prvé listy, zo zeme vykúkali narcisy a prijemnú atmosféru doplňoval spev vtákov. A potom tu bola tá stará hruška. Keď stromy zakvitli  spomedzi kvetov sa ozýval bzukot včiel. Zbierali peľ a nektár.

      Napriek tomu, že sa o starý sad nikto nestaral, nikto neprerezával vetvy stromov, i tak boli každú jar obsypané množstvom kvetov. Vzduch bol široko ďaleko presýtený ich nádhernou vôňou. Starý sad bol miestom, kde sa rodina a susedia schádzali od jari do jesene, každú – každučičkú nedeľu popoludní. Vrátili sa z kostola, naobedovali sa a spoločne prežili takmer celé nedeľné popoludnie. V tých časoch sa nedeľa „svätila.“ Starý sad bol miestom, kde sa riešili rôzne veci, ktoré sa týkali úrody, domu i deti. Ak bolo treba niekomu pomôcť, pomáhali všetci. Ak bolo treba stavať nový dom, stavali všetci. Starý sad a stará hruška boli pre rodinu a susedov miestom, ktoré by sme dnes možno označili za magické miesto, miesto vhodné na relaxáciu.

     Najradšej si spomínam na nedeľné popoludnie, keď  dedko stáčal  med. V rodine včelára to bol určitý rituál, ktorý vždy sprevádzala úžasná atmosféra. Dedko otváral špeciálnou vidličkou zalepený plást, rámiky vložil do medometu, ktorý roztáčala moja mama. Chcela som pomáhať, ibaže vtedy som ešte nedostala na kľuku medometu. A tak som pozerala, ako z medometu tiekla zlatožltá tekutina – chutný med. Keď boli hotoví, mama natrela chlieb s maslom, zobrala pohárik medu a  zaniesla susedom do sadu. Chlieb s medom rozdávala ako tú  najväčšiu dobrotu, veď aj tak chutil. Dedko nikdy nezabudol na susedov. Každý rok  pri prvom stáčaní dal všetkým susedom po poháriku medu a nezabudol dodať: „Odložte si na vianočné oblátky.“ Ibaže mu to nedalo, aby sa nepodelil aj o med z ďalšieho stáčania a opäť dal každému susedovi za pohárik  medu.

     Deti vyrástli, dospeli a odišli do škôl, za prácou, tak ako ja. Príbuzní a susedia sa postupne vytrácali z tohto sveta, odchádzali na miesta odkiaľ žiaľ, už nieto návratu. Aj starý sad zamĺkol, chýbala v ňom tá povestná vrava dospelých a džavot detí. Nikto sad neošetruje, nikto neorezáva konáre, a predsa každú jar zakvitne a dá aj plody. Hoci iba také, aké môžu dať staré stromy. Čerešne, jabĺčka, hrušky, slivky hoci malé, stále chutia, lebo pripomínajú krásne, spoločne prežité časy.

Príroda je úžasná, poskytuje pokoj a vyváženosť mysle, naučí nás dobrote a dávaniu či rozdávaniu, ak máme niečoho prebytok. Tak ma to učil dedko, rada sa podelím o to, čo mám.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE

Zemiakové pochúťky – Zemiakové šúľance. „Špinavé“?

01.12.2022

Šúľance s makom – tomuto jedlu sme sa ako deti potešili. Chcela som urobiť radosť aj môjmu synovi. Raz, keď som ich uvarila (ešte chodil do škôlky) a naservírovala, v tom momente zazvonil telefón, musela som k nemu odbehnúť. Mobily ešte neboli a pevnú linku sme mali v chodbe. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa vrátila do kuchyne a môj syn šúľance [...]

Mágia adventu…

26.11.2022

Veriť/neveriť, to je na každom z nás. Naši starí rodičia a prarodičia verili v magickú silu predvianočného času. Už včera, na deň Kataríny, sme mohli zaznamenať, ako mnohí starší i mladší ľudia hovorili, písali o tzv. „stridžích dňoch“, ktoré vraj trvajú od Kataríny do Vianoc. Zaspomínať si môžeme spoločne [...]

Marokánky- verte/neverte recept má viac ako 110 rokov

21.11.2022

Hovorí sa, že všetci ľudia všetko vedia. Potvrdzujem, tento recept ma spája s priateľkou Etelkou, ktorú som stretla počas mojej prvej Univerzity tretieho veku pri UK v Bratislave, kde sme spolu študovali odbor žurnalistika. Možno marokánky podľa tohto receptu nie sú ničím nové, ibaže pre mňa majú svoju cenu. Tento recept dýcha históriou. Etelka, ho získala [...]

Vatikán SR Prezidentka Pápež Audiencia

Čaputovú po dvoch rokoch opäť prijme pápež František

01.12.2022 15:10, aktualizované: 15:13

Prezidentka bude rokovať aj so štátnym sekretárom Svätej stolice Pietrom Parolinom.

Zuzana Čaputová

Prezidentka Čaputová podpísala novelu, ktorou sa zvýšia platy lekárov

01.12.2022 14:38

Po schválení zákona v parlamente a podpise memoranda s vládou k riešeniu situácie v zdravotníctve už viaceré nemocnice potvrdili stiahnutie výpovedí.

Jaroslav Haščák

Premiér: Obvinenie Haščáka dokazuje slobodu OČTK. Podľa Fica ide o varovanie Kollárovi

01.12.2022 14:17

Je to snaha ukázať, ako "maká" minister Mikulec, tvrdí Peter Pellegrini. Kolíková je rada, že sa v trestnom stíhaní pokračuje ďalej.

rusko

Agh nemá vedomosť, že by Rusko plánoval vraždu Volzovej

01.12.2022 14:07

Obžalobe z prípravy vraždy čelia Pavol Rusko, bos skupiny sýkorovcov Róbert Lališ, prezývaný Kýbel, Mikuláš Černák a Miloš Kaštan.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 107
Celková čítanosť: 165646x
Priemerná čítanosť článkov: 1548x

Autor blogu