Príbeh študenta mám z počutia. Určite fascinoval veľa ľudí, každé jeho podanie môže obsahovať určité nepresnosti, ale pointa je stále rovnaká.
Martin, tak sa volal a študoval v Prahe. Racionálne uvažujúci mladý muž, ktorý stál pevne nohami na zemi, bol študentom prírodných vied. Ako veľa mladých ľudí, aj on nechal doma kus svojho srdca, svoju lásku Marínu. Viac nesolventný ako solventný, neprichádzal domov často. Spravidla dva razy do roka – na Vianoce a na letné prázdniny.
Aj ten rok prišiel, len pár dni pred vianočnými sviatkami. Sotva sa zvítal s rodinou, rozhodol sa navštíviť Marínu. Darmo ho rodičia prehovárali, že aj zajtra je deň. Nedal si poradiť, neodradilo ho ani husté sneženie. Vyžobral si staré otcovo auto, naštartoval a dupol na plyn. Nestretol nikoho, na ceste tretej triedy nebola ani duša. Kto mohol, zrejme sa hustému sneženiu vyhol. Ibaže jemu to vôbec nevadilo. Sneženie neregistroval. Neskôr začal biele vločky vnímať ako snehové víly. Odjakživa mal bujnú fantáziu, aspoň mu cesta skôr ubúdala.
Sneh postupne zakryl všetku špinu a blato. O chvíľu už nebolo vidieť, kde je cesta, a kde krajnica. Chýbalo mu len niekoľko kilometrov do cieľa, keď sa zrazu na kraji cesty objavila mladá žena.
Čo tu robí? A tak slabo oblečená? Kde má kabát? Prebleslo mu mysľou.
Vtedy si podvedome spomenul na slová babičky, ako mu kedysi čítala povesti.
„Tam okolo Strečna cesta nebezpečná, pod zámkom sa skryli v bielych plachtách víly…“
Pretrel si oči, aby sa uistil či to nie je sen. Možno mikrospánok? Napadlo mu ako prvé. Zastal, ibaže po žene akoby sa zem zľahla. Nikde, nikoho. Vyšiel z auta, že urobí pár krokov… V tom uvidel uprostred cesty padnutý strom. Nebol by ho zbadal, viditeľnosť bola sotva na pár krokov. Mohol havarovať! S hrôzou myslel na to, čo všetko sa mohlo stať.
Stalo sa to naozaj alebo to bol Martinov prelud? On je skalopevne presvedčený, že to bol sám anjel strážny, ktorý dal príkaz „mystickej žene“ aby ho zastavila. Nech to bolo akokoľvek bez „upozornenia“ by sa havárii nevyhol.
Študentská láska vydržala. Martin a Marína sú manželia, práve sa chystajú osláviť zlatú svadbu. Vždy, keď prechádzajú cestou medzi rodičovskými domami, nikdy nezabudnú poďakovať anjelovi strážnemu.
Janina, ďakujem. Každé povzbudivé slovo... ...
Janina, ďakujem. Každé slovo povzbudenia... ...
Pekné ...
Celá debata | RSS tejto debaty