Založ si blog

Anjel môj pri mne stoj! (Príbeh prvý)

Dovoľte mi na úvod pár slov, moje zážitky, môj osobný pohľad na anjelské príbehy. Ak vás téma zaujme môžeme sa ešte stretnúť. Dnes prinášam príbeh prvý – Príbeh Terezky. Objaví sa hneď po úvodných slovách. Všetky podobnosti s konkrétnymi osobami a situáciami sú však  čisto náhodné.

     Anjeli stoja pri nás! Veľa ľudí kráča cestou života, na ktorej si viac, či menej pripúšťa existenciu anjelov. Najčastejšie je to v prípadoch šťastných koncov, ktoré súvisia s rôznymi skúškami, či nešťastnými situáciami, akými bývajú dopravné nehody alebo choroby. Vtedy často počujeme: Stál pri mne anjel strážny!

      Na druhej strane sú ľudia, ktorí na prítomnosť anjelov neveria. Uveria, len tomu, čo uvidia. V tejto súvislosti si rada spomeniem na príbeh človeka, ktorý nerozoznal červenú a zelenú farbu. Môže vari farboslepý človek s určitosťou tvrdiť, že ostatné farby neexistujú? Nemôže!

       „Nie sme ani svetlo, ani posolstvo. My sme poslovia.“ Taká je charakteristika anjelov, ktorú stvárnil Wim Wenders vo filme Nebo nad Berlínom.

       Anjeli sa vnášajú nad nami, dokážu rozpoznať, kto sme a kam kráčame. Zostúpia k nám ako poslovia, aby nám to povedali. Nie všetci ich počujeme, nevieme ich počúvať. Nie je to jednoduché, hoci sme tento dar mali, ako deti sme ho aj využívali. Ibaže väčšina z nás ho stratila. Náš vnútorný hlas bol potlačený  racionálnym myslením.

       Vo väčšine kultúr a náboženstiev sa vyskytujú anjeli medzi Božstvom a človekom. „Boh stvoril človeka k obrazu svojmu, píše sa v Biblii“. Nesieme v sebe božskú iskru. Božie je v nás, preto stojíme vedľa seba „človek a anjel.“

            Hovorí sa, že každý človek má svojho anjela strážneho, ktorý je poverený viesť ho k láske, k pochopeniu, k tolerancii a chrániť ho. Skúsme poprosiť svojho anjela strážneho, nič za to nedáme, ale môžeme veľa získať. Neváhajme, zavolajme si ho na pomoc, počúvajme jeho šepot.

Anjel môj pri mne stoj!  (Príbeh prvý)

      Jesenné popoludnie, ako každé iné, pre Terezku ničím výnimočné. Práca, pravidelné záujmové stretnutie, škôlka. Vzácna to žena – krásna, jemná, inteligentná. Žena, ktorá dokáže vytvoriť z domu domov. Jednoducho – žena do voza i do koča. Tak ju hodnotí bližšie i širšie okolie.

      Podstatná časť dňa bola pre ňu príjemná, sprevádzaná určitou pohodou. Ibaže cestou domov sa začala cítiť akosi nepríjemne. Ovládlo ju napätie a nervozita. Nemalo to reálny základ. Čo sa deje? pýtala sa sama seba, všetko je predsa  tak, ako má byť.

      V ten deň Terezku a vnuka navštívil Tomášov otec. Manžel pracoval na zmeny. Sviatok, piatok – často bol služobne mimo mesta. Keď dedko mohol, vždy prišiel. Trochu sa s malým pohral, išli na prechádzku do neďalekého parku, alebo do zoologickej záhrady. Vtedy mohla Terezka ničím nerušená,  urobiť domáce práce. Ibaže, ani vtedy ju zvláštny pocit a nepokoj neopúšťal. Pripravila večeru, ale  na viac sily nemala.

     Navečerali sa. Dedko odišiel  a syna uložila do postieľky. Sama sa rozhodla pre teplý kúpeľ. Kúpeľ to spraví, možno ten nepríjemný pocit odíde, povzbudzovala sa. Vaňu napustila teplou vodou a pokojne si tam „lebedila“, pokým ju voda príjemne hriala. Vyliezla z vane, osušila sa, nahodila nočnú košeľu. Ešte nastavila budík a potom sa snažila zaspať. „Noc má svoju moc“, očakávala v nádeji, že spánok všetko napraví.

      Nenapravil. Nevedela, ako dlho spala. Prebudila sa na úžasný strach. Pociťovala hrôzu, že sa s ňou niečo deje, ale nevedela čo. Nemala žiadne bolesti, iba strach, veľký strach… Jediné, čo ju napadlo bolo, že potrebuje lekára. Možno v tranze, ale z posledných síl  zazvonila  v byte oproti.

      „Milan, prosím, zavez ma na pohotovosť!“ rozhodla o sebe. Nikdy nič nepotrebovala, až teraz. Akoby v mrákotách počula, ako sused hovorí: „Rád by som, ale mám vybitú batériu.“ Nečakala, odignorovala výťah,  ako vládala utekala o poschodie vyššie, aby ďalším susedom odovzdala kľúče od bytu s nádejou, že sa postarajú o dieťa i o ňu. Potom si už na nič nepamätala. Odpadla.

    Kto ju odviezol?  Ako sa dostala  do nemocnice? Kedy prišiel manžel zo služby? Okno, tma… Prebrala sa až na druhý deň okolo obeda. Trvalo jej, kým si uvedomila, že je v nemocnici. Nebyť nemocničnej izby a železnej postele, nič na sebe nespozorovala. Zobudila sa ako vždy, bez problémov, ibaže o niečo neskoršie.

      Situáciu predchádzajúceho dňa jej pripomenula lekárka, ktorá skonštatovala: „Keď vás včera priviezli boli ste nepokojná, nemohli sme vás udržať. Silno ste sa udreli hlavou o zárubňu dverí. Nemohli sme uveriť, že sa vám nič nestalo.“ Terezka sa chytila za hlavu,  nahmatala si hrču veľkú ako slivka. „Au, teraz to bolí!“  Už vedela, že to nie je omyl, v nemocnici je správne. Ibaže nevedela prečo na internom oddelení.

       Bezvedomie bez predchádzajúcej príčiny. Ani  lekárske vyšetrenia nič neodhalili. O tri dni ju z nemocnice prepustili –  zdravú, bez diagnózy. Nebolo to celkom bez následkov. Trápila sa pre rozruch, ktorý tú noc spôsobila v bytovke. „Čo na to povedia susedia?“ ustráchaná opakovala manželovi. Stál pri nej, bol jej veľkou oporou. Ako sa hovorí každý cirkus trvá tri dni, aj na túto príhodu okolie zabudlo, i keď to bola pre Terezku veľká psychická trauma.

      Životná skúsenosť zanechala aj pozitívnu stopu. Terezka,  dovtedy  trémistka, sa zmenila  na nepoznanie. Získala sebavedomie, ktoré jej dovtedy chýbalo. Verejné vystupovanie jej  už nerobilo žiadny problém. 50 či 300 ľudí v prednáškovej sále pre ňu nič neznamenalo. Svojim krásny fonetickým hlasom dokázala zaujať. Kolegyne, jej zmenu oceňovali  slovami: „Keď hovoríš, aj muchu  počuť, tak je ticho.“

   Ťažko povedať, čo Terezku ovplyvnilo viac. Stav, ktorý súvisel s jej bezvedomím, alebo udalosti potom? Život ju donútil vyrovnať sa s nepríjemnou situáciou a s očakávaným negatívnym hodnotením okolia. Najviac jej pomáhal manžel, spolu to dokázali.

     Terezka je dodnes presvedčená, že v tom čase okrem dobrých ľudí a manžela, stál pri nej anjel strážny. Ochránil ju, aj jej syna. Tú noc boli sami, odkázaní na pomoc. Raz mi povedala: „Už od útleho detstva verím, že môj anjel strážny stojí pri mne, aby som mohla rozvíjať, to dobré, čo je vo mne.“ Na chvíľu sa zamyslela a položila rečnícku otázku, na ktorú si v zapätí odpovedala. „Trúfalé? Možno áno, možno nie. Jedno je isté, posol Boží – anjel strážny, bol absolútne prvý z duchovného sveta, s ktorým som sa zoznámila, ako malé dievčatko,“ uzavrela svoju úvahu a  odrecitovala detskú modlitbu:

„Anjelíčku, môj strážničku,

opatruj moju dušičku.

Opatruj ju vo dne v noci a buď mi

vždy na pomoci. Amen!“

      S úžasom som počúvala jej slová, ktoré vyslovovala úprimne a s veľkou pokorou. Jej modlitba aj mňa vrátila do detstva. Uvedomila som si, že to malé dievčatko vo mne sa stratilo, vyrástlo. Doba, v ktorej som žila nenechávala miesto pre anjelov, ani pre nič božské. Napriek tomu, anjel strážny ostal v mojom srdci. Z času na čas si povzdychnem a poprosím: „Anjel môj, pri mne stoj!“

Zemiakové pochúťky – Zemiakové šúľance. „Špinavé“?

01.12.2022

Šúľance s makom – tomuto jedlu sme sa ako deti potešili. Chcela som urobiť radosť aj môjmu synovi. Raz, keď som ich uvarila (ešte chodil do škôlky) a naservírovala, v tom momente zazvonil telefón, musela som k nemu odbehnúť. Mobily ešte neboli a pevnú linku sme mali v chodbe. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa vrátila do kuchyne a môj syn šúľance [...]

Mágia adventu…

26.11.2022

Veriť/neveriť, to je na každom z nás. Naši starí rodičia a prarodičia verili v magickú silu predvianočného času. Už včera, na deň Kataríny, sme mohli zaznamenať, ako mnohí starší i mladší ľudia hovorili, písali o tzv. „stridžích dňoch“, ktoré vraj trvajú od Kataríny do Vianoc. Zaspomínať si môžeme spoločne [...]

Marokánky- verte/neverte recept má viac ako 110 rokov

21.11.2022

Hovorí sa, že všetci ľudia všetko vedia. Potvrdzujem, tento recept ma spája s priateľkou Etelkou, ktorú som stretla počas mojej prvej Univerzity tretieho veku pri UK v Bratislave, kde sme spolu študovali odbor žurnalistika. Možno marokánky podľa tohto receptu nie sú ničím nové, ibaže pre mňa majú svoju cenu. Tento recept dýcha históriou. Etelka, ho získala [...]

Obchodná ulica v Bratislave

Ďalší nechutný útok na Obchodnej. Mladíka kopol do hlavy, potom sa tváril nevinne

01.12.2022 15:33

Štátna polícia tvrdí, že mestská polícia jej prípad neoznámila, a preto ho začali riešiť až po novinárskych otázkach.

Vatikán SR Prezidentka Pápež Audiencia

Čaputovú po dvoch rokoch opäť prijme pápež František

01.12.2022 15:10, aktualizované: 15:13

Prezidentka bude rokovať aj so štátnym sekretárom Svätej stolice Pietrom Parolinom.

Zuzana Čaputová

Prezidentka Čaputová podpísala novelu, ktorou sa zvýšia platy lekárov

01.12.2022 14:38

Po schválení zákona v parlamente a podpise memoranda s vládou k riešeniu situácie v zdravotníctve už viaceré nemocnice potvrdili stiahnutie výpovedí.

Jaroslav Haščák

Premiér: Obvinenie Haščáka dokazuje slobodu OČTK. Podľa Fica ide o varovanie Kollárovi

01.12.2022 14:17

Je to snaha ukázať, ako "maká" minister Mikulec, tvrdí Peter Pellegrini. Kolíková je rada, že sa v trestnom stíhaní pokračuje ďalej.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 107
Celková čítanosť: 165674x
Priemerná čítanosť článkov: 1548x

Autor blogu