ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Patrí či nepatrí hnev do nášho života? Možno si spomínate na Jozefa Krištofa, prípadne na duo Jozef Krištof a Zdeno Sychra a na pieseň Nervózna família.

„Vou, čo s ňou s nervóznou vašou famíliou… Vždy, keď k vám prídem, tak sa vadíte, niet trochu kľudu v tom vašom byte…“

     Dnes sa vadíme všade, najviac asi na sociálnych sieťach. Vadiť sa zoči-voči je náročnejšie, aj slova treba viac vyberať. Sociálne siete sú priam ideálnou pôdou, ako sa rýchlo povadiť. Vypustiť paru! Paráda, veď je to často pod vymysleným statusom, s vymysleným menom. Prihovára sa nám, uráža nás, nadávam nám „NIK“. A gramatika? Radšej pomlčím. Niektorým ľuďom sa to naozaj darí majstrovsky.

     Chyba, preklep sa môže  prihodiť. Slovenské príslovie hovorí, že aj majster tesár sa utne. Hrubé chyby – „hrubice“ to snáď už nie! Ibaže, niektorým ľuďom sa to darí.

     Viac razy som sa stretla s názorom, že veľa ľudí, hoci čítajú nedokážu porozumieť textu. A na svete je ďalší problém: dôsledne neprečítaný, nepochopený text, prípadne „vytrhnuté z kontextu“. Možno za to ani nemôžu, nevedia to inak. Slovenské príslovie o takej situácii zvykne hovoriť: „Ja o voze a on/ona o koze“. Odreagujú sa a pritom možno nahnevajú ďalších  „X“ ľudí. Vraj, účel svätí prostriedky, čo tiež nie je správny postoj a určite nie je morálny.

     Hnev podľa mňa patrí do života. Tomu sa nedá vyhnúť! Ibaže hnev by nás nemal viesť k deštruktívnemu konaniu. Nadýchnuť sa, zamyslieť sa, upokojiť sa. Keď sa upokojíme mal by nás hnev podnietiť k tomu, aby sme urobili konkrétne a hlavne správne kroky, ktoré by mali smerovať k obnoveniu hodnôt. Naše kroky by mali smerovať k rovnováhe medzi zlom a dobrom.

Chybovať môžeme, nikto nie je neomylný. Chyby nerobí iba ten, kto nič nerobí. Neanuluje to myšlienku: „Keď si nahnevaný, radšej mlč.“ V opačnom prípade povieme, čo by nás mohlo dlho mrzieť. Stále platí, že slovo je cukor i meč!

Moje životné motto v reálnom i vo virtuálnom svete:

„Tolerancia nespočíva v tom, že zdieľame názor niekoho iného, ale v tom, že poskytneme druhému právo mať iný názor.“  Viktor Frankl