ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Koľko ľudí toľko názorov, toľko predstáv, čo pre toho – ktorého  cesta znamená. Naše predstavy sa budú líšiť podľa veku a podľa životnej situácie, v ktorej sa práve nachádzame.

Iné budú myšlienky a predstavy človeka, ktorý cestuje do práce. Pravdepodobne budú smerovať k doprave, pozemnej komunikácii, k naším cestám… Inému sa pod slovom cesta vybaví cestovanie – výlet. Ďalšiemu napadne, že u susedov je na ceste dieťa, rodina je v očakávaní.  Niekto iný  bol včera odprevadiť priateľa na poslednej ceste.

Možno sú aj takí, ako ja, čo sa budú zamýšľať nad cestou,  ako nad  cieľom poznania.

Cestujme, aby náš život nebol fádny

Možno ste aj vy mali taký pocit, že už máte všetkého dosť? Mysleli ste si, že sa vydáte na cestu a utečiete od problémov. Neutečieme, ale môžeme sa zbaviť jednotvárnosti, fádnosti a vrátiť sa späť na pokojnejšiu cestu životom. Cestujme, urobme si radosť!

Robí nás cestovanie naozaj šťastnejšími?

Áno, cestovaním si svojim spôsobom môžeme urobiť radosť. Rozširujeme si vedomostné obzory, získavame nové skúsenosti, poznávame nových ľudí, získavame priateľov. Nie nadarmo sa hovorí, kto nájde priateľa nájde šťastie. Zároveň je to aj určitá forma sebapoznania, spoznávame svoje reakcie v náročných situáciách, ale je to aj určitá forma sebarealizácia. Navyše cestovaním nadobudneme cenné zážitky a následne spomienky, ktoré nám už nikto nikdy nezoberie. Ak by sme ostali na jednom mieste a budeme robiť rutinne činnosti spomienky nebudú také krásne, ako tie, ktoré získame cestovaním.

Aj cesta môže byť cieľ

„Cesta je cieľ,“ veta, ktorá bola vyslovená niekedy okolo roku 551 a 479 pred n. l., vyslovil ju čínsky filozof, politik – Konfucius. To, že cesta môže byť cieľ platí pre mňa najmä pri poznávacích zájazdoch. Pokiaľ sme na ceste máme náplň, prídeme do cieľa a vytýčime si ďalší…Nedá mi, aby som pri tejto príležitosti nepripomenula, že lepšie je raz vidieť (zažiť), ako stokrát počuť.

Ako nájsť spoločníkov/spoločníčky na cesty?

Túto otázku si možno častejšie povieme po odchode z aktívneho pracovného života. Tento nový status znamená aj stratu sociálnych kontaktov a hľadanie nových. Nechcem sa nikoho dotknúť, viem, že sú aktívni členovia klubov dôchodcov, ale sú aj takí, ktorých nezdvihnete zo stoličky ani „heverom“.  Akceptujem, iba zopakujem, že aktivity, vrátane predstavy o cestovaní sa budú líšiť podľa veku, či podľa životnej situácie, preto ja osobne vyhľadávam aktívnych ľudí. Počas pracovného života sme, ako rodina utekali k moru, možno sem-tam poznávací zájazd a  kúpeľný liečebný pobyt. Moje podmienky sa radikálne zmenili, a tým aj nároky na cestovanie.

Cestovanie – poznávacie zájazdy som zaradila do svojho života v oveľa širšom rozsahu počas štúdia na UTV, najmä, keď som sa rozhodla pre odbor Pamiatky UNESCO doma a v zahraničí. Zoznam pamiatok zapísaný do svetového dedičstva UNESCO sa stal pre mňa zdrojom informácii v lavici UTV, ale aj na poznávacích zájazdoch. Ťažko vymenovať všetky, spomeniem aspoň pár domácich, najmä tie, ktoré som osobne navštívila, a ktoré mi najviac ostali v pamäti.

Sakrálna architektúra:

Drevené kostolíky – rímskokatolícke, gréckokatolícke, pravoslávne a evanjelické. Pochádzajú zo 17. a 18.storočia. Z dostupnej literatúry faktu sa dozvedáme, že  z viac, ako 300 drevených kostolov postavených na Slovensku bolo zachovaných takmer 60 a 8 bolo zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Kultúrne lokality:

Učarovala mi Banská Štiavnica a technické pamiatky. Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, či  historické jadro mesta Bardejov.

Prírodné lokality:

Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu, najmä Ochtinská aragonitová jaskyňa, Domica, Dobšinská ľadová jaskyňa. 

Nehmotné kultúrne pamiatky:

Fujara, najtypickejší slovenský hudobný nástroj, ktorý patrí k môjmu rodnému kraju. Gajdošská kultúra, či  Horehronský viachlasný spev. 

Milujem históriu, považujem ju za učiteľku života, tak som bola vedená od útleho detstva, tak som to uplatňovala v mojej rodine. Je toho ešte veľa, čo by som chcela spoznať, navštíviť, pravda, ak mi zdravie dovolí. Niekedy mám pocit, že mi viac-menej, ale asi skôr viac, ako menej ostáva cestovať „prstom na mape“, ale aj to je cesta poznania.

Prihováram sa, venujme najbližší voľný víkend, blížiace sa prázdniny svojim deťom, vnúčatám, potešme ich zážitkovým – cestovateľským darčekom. Spomeňme si na svoje detstvo, z ktorého zážitky nám zostali na dlhé roky. Materiálne veci skôr zapadnú do zabudnutia, taká je aj moja skúsenosť.

Zážitkové darčeky dokážu našim ratolestiam vyčariť radosť a úsmev na tvári, to stojí za to!

Poznámka: ilustračný obrázok, zdroj internet – free obrázky