Komu, čo vyhovuje to propaguje, rozširuje… Myslím si, že sa to týka aj volebného práva a práva mať názor. Mám pocit, že si to vysvetľujeme každý po svojom.
„Volebné právo je všeobecné, rovné a priame, a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon“ (Ústava SR).
Názor – mienka, pohľad, presvedčenie. Názory sa môžu týkať rôznych veci, materiálnych aj ideových, a rovnako sa môžu týkať aj názorov iných ľudí. Myslím si, že by sme to mali mať „v hľadáčiku“, keď ich „šírime do éteru“, „zverejňujeme“ koho sme volili, koho by sme mali/nemali voliť. Dovolím si povedať, že takéto rady/názory sú už „mimo misu“. Ospravedlňujem za frazeologizmus.
Ak by som nemala pravdu, tak by potom nemali byť voľby tajné, či…? Osobne si myslím, že výsostne osobné – súkromné názory, najmä politické a náboženské sú témy, ktoré nepatria na pracovisko, ani na sociálne siete. Netýka sa to korektných, všeobecných názorov na tieto témy. Žiaľ spoločnosť je tak polarizovaná, že sa v tom pomaly nevyzná ani „srnka v lese“. Obávam sa, že to lepšie „nechce byť.“ To je môj názor.
Vrátim sa k pôvodnej titulke: Propaganda, propaguj, rozširuj…
Nič nové na svete, propaganda bola aj pred vznikom novín a ďalších masovokomunikačných prostriedkov. Nevyhla sa žiadnej dobe. Nové je žiaľ, iba to, že sa stala až príliš riadenou novými technickými možnosťami za masívneho využívania a vplyvu psychológie, a tak stále a častejšie preniká do nášho každodenného života.
Meníme sa aj my, a to pod vplyvom doby, pravda i s vekom. Kedy si začneme uvedomovať vplyv propagandy? U každého to bude zrejme v inom čase.
Priznám sa, že som bola dlho zameraná na svoju odbornosť, na prácu, na povinnosti v rodine… Neskôr to už boli moje koníčky, voľno-časové aktivity, ktoré som uprednostňovala. Žila som relatívne pokojný život. Samozrejme, prišli aj problémy, ale vždy som sa postavila k problému tak, že som hľadala riešenie. Niekedy to trvalo dlhšie, ale nevzdávala som sa.
Veľmi dlhé obdobie môjho života som neriešila žiadne správy, a tak sa ma v podstate propaganda netýkala, resp. som si ju neuvedomovala, išla akosi mimo mňa. Pravda, kedysi bolo menej printových periodík, menej televíznych, rozhlasových staníc, nebol internet a hlavne nebolo toľko konfrontačných názorov. Ľudia boli k sebe slušnejší.
Kedy sa ma propaganda dotkla? Tým rokom, kedy som si začala uvedomovať vplyv propagandy bol rok 2019. Bol to čas, kedy som si uvedomila, že nemôžem zatvárať oči. Propaganda vo svojej podstate nie je nič iné, iba úmyselné a cielené rozširovanie názorov, ktoré vyvolávajú a posilňujú jej ciele. Aké? Nuž, predsa tie, ktoré si propaganda v tom – ktorom období vytýčila. Nezávisle na dobe má jedno spoločné: VYUŽÍVA/ZNEUŽÍVA/ city a vášne a na strane druhej vyvoláva strach a nenávisť.
Do môjho života, najviac zasiahol rok 2020. Hľadala som spôsoby, ako prežiť turbulentnú dobu bez vážnejšej ujmy. Správy ma začali valcovať, ale ešte stále som sa vedela chrániť. Odreagovala som sa tak, že som začala písať (pre seba – do šuplíka) príbeh krajiny, ktorú som si pracovne nazvala ANOROK. Predovšetkým to boli moje pocity, ale citovala som aj „perly“, alebo „haluze“ (ako chcete), ktoré sa takmer pravidelne objavovali v masovokomunikačných prostriedkoch.
Mapovala a komentovala som si sama pre seba deň po dni. Najskôr som sa celkom bavila, ibaže čím ďalej, tým viac sa mi to zdalo trápne, nedôstojné kam sa krajina vyberá. Najhoršie zo všetkého bol fakt, že to gradovalo. Zrejme, až v tej dobe som si začala uvedomovať, že sa k nám z masovokomunikačných prostriedkov prihovára človek (postupne ich bolo viac), ktorý si myslí, že „všetci v tejto kraje sme blázni, iba ON je lietadielko“.
Neostalo iba pritom, že si myslel/mysleli… Postupne sa ľuďom tejto krajiny dostavali nie pekné prívlastky, ale nebolo toho, kto by to zastavil.
S propagandou sa dnes stretávam na každom kroku. Už to neprehliadam, už to vnímam, ako nekorektný boj o moc. Boj za a proti. Boj naši proti vašim. Propaganda a jej vodcovia, nevynímajúc politické strany, záujmové združenia, občianske združenia, náboženské združenia…, sa chytia čohokoľvek, čo môže „brnknúť na city ľudí…“ Veď to poznáte, je rozdiel, keď niekto napíše holý fakt alebo sa nám prihovorí napríklad slovami: „ Iba ja to myslím s vami úprimne…“, a nezabudne nahádzať špinu na toho druhého. Obávam sa, že v tom momente to, asi len málo kto považuje za manipuláciu. A ono to manipulácia je. Z pohľadu psychológov je propaganda považovaná za brainwashing – vymývanie mozgov.
Ťažká to doba! Protivníci často vedome využívajú masovokomunikačné prostriedky a znalosti manipulatívnej metódy vytvárania obrazu nepriateľa. Dokážu vyvolať obrovskú nenávisť a vytvoriť silný motív pre ochotu bojovať proti novovzniknutému, často neexistujúcemu vnútornému alebo vonkajšiemu nepriateľovi. A tak sa nečudujem prečo je dôležité ovládať masovokomunikačné prostriedky. Osobne si vážim ľudí, ktorí sú vo vyjadrovaní verní svojmu presvedčeniu, objektívni, nedajú sa kúpiť. Nemenia názor, „neskáču“ z jeden politickej strany do druhej, ktorej program sa diametrálne líši. Nemôžem si vážiť, ani takých, ktorí navonok hovoria o nezávislosti, ale slovo „nezávislosť“ je im na hony vzdialené.
Čo môže človek urobiť v tomto drsnom svete? Rozhodne uprednostniť kritické myslenie, nepodľahnúť propagande, ktorá ľudí rozdeľuje. Analyzovať si zdroj informácii, vyhodnocovať informácie. Ja osobne, ak stojím pred nejakým rozhodnutím počúvam aj svoje srdce. Často mi pomôže, ak svoje rozhodnutie odložím na neskôr.
Ostáva mi nádej, že sú medzi nami ľudia, ktorí dokážu demaskovať propagandu a poukazovať na veci, ktoré majú zmysel. Ostáva mi nádej, že sa napätie v spoločnosti raz zmierni…
Bude to, keď Slovensko vystúpi z EU a tak... ...
+ za seriózny blog a ostáva len dúfať, že sa... ...
Celá debata | RSS tejto debaty