Zvykneme hovoriť: „Staroba nie je choroba.“ Ibaže, vekom pribúdajú aj choroby. Starí ľudia horšie počujú, zle vidia, prestáva im fungovať krátkodobá pamäť. Dlhodobá pamäť ešte ako-tak slúži. Prichádzajú spomienky, nie vždy milé. Nečudujme sa, že sa u nich občas objaví mrzutosť, zatrpknutosť, aj to patrí k životu. Napriek tomu si všetci starší zaslúžia úctu.
V decembri v roku 1990 bol mesiac október vyhlásený Valným zhromaždením OSN za Mesiac úcty k starším a 1. október za Medzinárodný deň starších.
ÚCTA nie je iba slušnosť, je to oveľa viac. Prvá by mala byť úcta k sebe samému, až potom vieme a môžeme rozdávať úctu k iným. Kde sa tomu naučíme? Predsa v RODINE. Dôležitá je úcta k rodičom, k starým rodičom, úcta k učiteľom, nadriadeným, úcta k spoločensky významným osobám, ale rovnako úcta k cudzím ľuďom bez ohľadu na národnosť, náboženské vyznanie, politickú príslušnosť… Nezabúdajme na osamelých starších ľudí. Tiež raz rozdávali lásku a úctu. Preukážme im dostatok rešpektu a úcty. Zaslúžia si to!
Zámerne dnes nechcem písať o tom, čo robia alebo môžu seniori urobiť pre seba, pre svoje zdravie, pre svoju sebestačnosť. Iste, už sme iná generácia, ako boli naši starí rodičia. Mnohí si nevieme predstaviť niečo také, že by naši starí rodičia chodili na U3V alebo sa zúčastňovali na olympiáde pre seniorov.
Dnes chcem dať do pozornosti ÚCTU, najmä úctu k starším. Osobne si nemôžem sťažovať, vo svojom okolí poznám veľa mladých ľudí, ktorí vedia prejaviť úctu, pomôžu, pochopia. Nenahnevajú sa, ak niekto starší neodzdraví. Opäť pozdravia, vedia, že starší zle počujú.
Nechcem povedať, že úctu si získame iba vekom. Napriek tomu si myslím, že je dobre a správne, ak si pri tejto príležitosti mladí ľudia uvedomujú, že raz tiež budú starí. Je dobre a správne, aby mladí ľudia nezabúdali na svoje korene, ktorými sú ich starí rodičia. Ak je úcta v rodine iste bude aj v krajine.
Poznámka: Free obrázok – internet
Celá debata | RSS tejto debaty