ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

     Lolita, pri tomto mene určite mnohým prebehne mysľou autor Vladimír Nabokov a jeho rovnomenný román Lolita. Tak, ako bol román rozporuplne prijatý hneď po jeho vydaní, vrátane jeho prvého i druhého filmového spracovania, tak je často posudzovaný, respektíve odsudzovaný i dnes. Ibaže nie o románe som chcela písať aj, keď s ním dievčatko, akým  sa zvykne hovoriť „ Lolita, Lolitka“ súvisí až príliš.

      LOLITA – vraj roztomilé dievčatko, nie sexy. „Lolitky“ sú tiež prezývkou  pre dievčatá ľahkých mravov. Ako sa v tom vyznať? O jednej Lolitke je i nasledujúci príbeh zo života. Zvykne sa hovoriť: „To nevymyslíš, to je život.“  Myslím si, že každý čitateľ  prijme a vysvetlí si tento príbeh po svojom. Nič na svete už nezmení dobu, protagonistov ani situáciu. Stalo sa!

     Ako to, teda bolo v našom príbehu? Išlo o roztomilé dievčatko alebo skôr o dievčatko so sklonom k ľahkým mravom? Dej sa odohráva v malom okresnom meste začiatkom deväťdesiatych rokov. Protagonisti: Tomáš, úspešný muž, takmer na sklonku kariéry. Bývalý manžel a  otec, ktorý podľa neho samého rolu manžela a otca nezvládol, hoci veľmi chcel. Jeho syn Erik, inteligentný, ambiciózny, avšak málo citove zainteresovaný mladý muž. Citlivý bol, ibaže nevedel svoje city dostatočne prejaviť. Nakoniec tu bola Veronika, 13-ročné dievčatko zo susedstva. Život sa k nej zachoval macošsky, sama ešte nestihla nič pokaziť, nezaslúžila si to. Helga, ktorej sa Veronika, narodila, keď sama mala iba 15-rokov nedokázala sebe ani svojej dcére  vytvoriť vhodné rodinné prostredie.

      Tomáš, muž viac-menej  v dôchodkovom veku, ale stále optimisticky naladený a plný sily. Hoci na dôchodok pomýšľal zároveň čakal na to, keď bude jeho syn Erik, pripravený prevziať firmu. Vzdelaný to on bol, ibaže mu chýbali skúsenosti. Tomáš, vedel, že Erik „nedorástol“ na závažné rozhodovanie. Jeho nezrelosť, ako to on nazval,  považoval  do určitej miery  za svoj neúspech.

     Manželstvo Tomášovi, skrachovalo, hoci sa veľmi snažil. Chcel byť dobrým otcom. Negatívne sa pod ich vzťah zrejme podpísal aj vekový rozdiel manželov. Tomáš, bol od Edity starší o 18-rokov. Navyše veľa pracoval, zahĺbený do svojej práce nepostrehol, že sa Edita, nudí. Vyriešila to po svojom, odišla z domu, aj s malým, vtedy ešte iba s 5-ročným Erikom. Neodišla, nebol to klasický rozchod manželov, ale otec a syn stratili možnosť kontaktu. Každá Tomášova, snaha nájsť manželku a syna  bola márna.

      Roky utekali, až jedného dňa prišla za Tomášom sociálna pracovníčka so 14-ročným Erikom. Matka, za záhadných okolnosti umrela. 9-ročný  časový odstup, kedy sa cesty otca a syna rozišli výrazne ovplyvnil ich vzťah. Hoci sa obidvaja veľmi snažili ich vzťahu chýbala spontánnosť, cit a láska.  

     Erik, podľa informácii sociálnej pracovníčky žil vo veľmi zlom prostredí, časom sa, ale všetko dostávalo do správnych koľají. Úspešne zmaturoval, nastúpil na vysokú školu, presne na tú, ktorú pred rokmi absolvoval jeho otec. Pokračoval v otcových šľapajach. Stal sa zamestnancom firmy a neskôr aj spoločníkom. Darilo sa mu, napriek tomu, že  bol najmladším spoločníkom viedol si dobre. Iba ich vzťahy mali pretrvávajúcu trhlinu. Erik, si otca vážil, s obdivom k nemu vzhliadal, ale nedokázal sa k nemu citovo priblížiť. Tomáš, veľmi túžil po synovej láske.

     V susedstve Tomáša, roky bývala sympatická staršia pani, ktorá náhle umrela. Všetci si mysleli, že je sama, že nemá nikoho. Ibaže mala, dcéru, ktorá ešte, ako 15-ročná od nej odišla, ušla. Nevedno kam. Dcéru nikdy nespomínala. Helga, a jej dnes už 13-ročná dcéra Veronika, zdedili po matke a po babke malý, ale útulný domček. Helga, v minulosti barová tanečnica, neviedla veru príkladný život. Nebola a nemohla byť príkladom pre svoju dcéru. Aj, keby bola chcela, nevedela to, nemala sa to, kde naučiť. Helga, po nasťahovaní  do domčeka po matke, robila chvíľu „dobrotu“, ale naozaj iba chvíľu. Nakoniec sa upila k smrti a Veronika, ostala sama.

      Sociálnej pracovníčke sa podarilo  vypátrať biologického otca. Ibaže,  rovnako, ako matka, ani on nemal najlepšiu povesť. Hodilo sa mu, že sa mohol prisťahovať do domu po Helge, ktorý teraz patril Veronike. Súhlasil,že sa postará o Veroniku. Ibaže jeho zámer  mal značné trhliny.

     Veronika, aj naďalej rástla tak, ako rastú divé maky na úbočí. Viac-menej odkázaná sama na seba. Tomáš, sa často pri nej zastavil. Popýtal sa na školu, na to čo ju baví. Bol jej svojim spôsobom nápomocný. Možno si tak kompenzoval stratený čas, kedy sa chcel, ale nemohol sa postarať o svojho syna. Pomáhal Veronike, robilo mu to radosť. Raz jej kúpil notebook, inokedy mobil. Zaplatil je divadelný krúžok i lyžiarsky zájazd. Jemu to nechýbalo a Veronike to pomohlo.

      Ibaže Veronikin otec nebol vôbec vďačný. Navyše, keď vycítil, že Tomáš má dobre prosperujúcu firmu, krásnu vilu, dve luxusné auta a o peniaze evidentne nemal núdzu, začas spriadať plány. Chcel  si z toho niečo ukrojiť pre seba. Zanedlho sa objavila historka o zakázanej láske. Tomáša, označili za úchylného starého pána a Veroniku, za Lolitu.

      Tomáš, prijal vymyslenú informáciu so značným znepokojením, ale na druhej strane si bol istý, že sa nemá čoho obávať. Jeho  úmysly a vzťah k Veronike  bol čistý ako prvý sneh.Vnímal ju skôr, ako vnučku. Veril, že aj ona to tak cíti. Podporu očakával aj od sociálnej pracovníčky, ktorá dohliadala na rodinu. Ibaže Veronika, potvrdila otcove slove. Tvrdenie proti tvrdeniu. Veronikin, otec si bol istý, že sa Tomáš, tak ľahko neobháji, a preto mu v prvej etape navrhol finančné vyrovnanie. Požadoval od Tomáša, rovný 500 000 Sk. Tomáš, mal, ale nedal. Prečo aj, skončilo by to jedným vyrovnaním? Možno by nepriamo priznal vinu, ktorú sa mu snažil Veronikin otec pripísať. Erik, veril otcovi, ale  skôr sa prikláňal k vyplateniu Veronikinho otca. Peniaze nie sú všetko.

       Tomáš, sa dostal do vyšetrovacej väzby. Tá zmohla inak psychicky a fyzicky silného chlapa. Nikto to nedokázal pochopiť, že Tomáš nepočkal na súdny proces. Ukončil to sám, predčasne? Zradilo ho zdravie, ukončil jeho psychické trápenie infarkt, ktorý bol dôsledkom dlhodobého stresu? Veronika, sa až, pod ťarchou okolnosti, po Tomášovom, pohrebe, priznala, že obvinenie jej pod nátlakom a hrozbami nadiktoval otec. Ibaže priznanie prišlo neskoro!

       Neskoro bolo aj na nápravu vzťahu syna a otca. Erik, nestihol otcovi povedať, že má za sebou úspešnú psychoterapiu. Už, už bol pripravený, povedať otcovi, že ho prestal obviňovať za rozpad rodiny. Pochopil, že situáciu nezvládla matka. Bol pripravený povedať mu, že ho má rád. Chcel sa mu zdôveriť s tým, že sa bude ženiť, a že Tomáš, budeš mať vnučku, vlastnú a pokrvnú. Nestihol.

     Erik, si vyčítal, že mal otca odhovoriť o toho, aby pomáhal Veronike. Na druhej strane v situácii Veroniky videl, tak trochu  svoj vlastný príbeh. Zrejme to tak cítil aj Tomáš, keď jej pomáhal. Ibaže, nevďak vládne svetom. Škoda, že mal byť dobrý skutok pre chamtivosť nezodpovedného amorálneho Veronikinho otca potrestaný. Tak to v živote býva, čo potvrdzujú i slová Benjamína Franklina:

„Vodu neoceníme, dokiaľ nám nevyschne studňa a to platí o všetkom v živote.“