Cesta, ktorá ma viedla na „blog pravda“ sa mi nebadane otvorila v auguste 2021. Stalo sa tak po stretnutí s priateľkami Helenkou a Jankou. Iba sme „kávičkovali“, tým chcem povedať, že naše myšlienky neboli „ničím ovplyvnené“, napriek tomu vznikla myšlienka, odporúčanie: „mám sa zaregistrovať na blog“. Blog pravda som si vybrala sama. Priznám sa, priateľky ma trochu postrčili.
Vytvorila som si pár kategórii, do ktorých som chcela prispievať. Niečo bolo zo šuplíka, niečo som aktuálne napísala a začala som si hľadať čitateľa. Uvedomovala som si, a stále to platí, že čitatelia najčastejšie reagujú na politické a náboženské témy. Napriek tomu som sa týmto témam mienila vyhýbať a vyhýbam sa im dodnes.
Najviac vo mne rezonovala „anjelská téma“ a „príbehy môjho čarovného dedka, beťára z pod Poľany“. Nuž, začala som. Niekedy častejšie, inokedy zriedkavejšie. Niekedy viac, inokedy menej pochopená. Taký je život. Uvedomujem si, že nemôžem vyhovieť všetkým, ale ani všetci nemôžu vyhovieť mne. Moje články môžu niekoho osloviť, budú so mnou súhlasiť, inému sa môže pri mojich témach otvárať nožík.., pre ostré a zlé slovo nepôjde ďaleko. Ibaže, to je daň za realizáciu sa vo verejnom priestore, na internete.
Anjelská téma – anjeli strážni, akosi sa mi opäť ponúka. Hovorí sa, že všetko dôležité nosíme stále v sebe, nikto a nič nám to nemôže vziať. Aj podeliť sa o svoje myšlienky sa môžeme, ale tiež nemusíme. Ja som „čitateľná“ v živote, aj na blogu. Niekedy sa otvorím o niečo viac, aj keď by som mohla pomlčať, ale to by som už nebola ja…
Život sa mi zmenil o 180 stupňov. Nie vždy a nie všetko ide podľa našich predstáv a želaní. Životná zmena ovplyvnila moju pohodu, moju koncentráciu. Už je to tak, psychická pohoda, resp. nepohoda ovplyvňuje aj naše fyzické zdravie. Zrazu mám pocit: „ už to nie som ja“.
Našťastie zmenenú životnú situáciu kompenzujem dobrým spánkom, iba v ostatnom čase sú moje sny akési nepokojnejšie. Opakovane sa nachádzam v neznámom meste, snažím sa nájsť cestu späť, ale nedarí sa. Počas blúdenia stretnem skupinu ľudí, ktorá sa ma snaží okradnúť. Chcem si privolať pomoc, ale môj mobil je absolútne nefunkčný. Možno niekto vie vykladať sny…, ja nie. Aj tak som si povedala, že si zrejme mám dávať väčší pomoc na doklady, na peniaze.
Napriek tomu moja pozornosť začala zlyhávať. Najskôr som si doklady nechala v malom obchodíku pred pultom. Rýchlo som sa vrátila. Našli sa. Potom som si opakovane nechala mobil v lekárni. Našiel sa. Nikdy predtým sa mi to nestávalo. Upozornenie „zhora“? Začala som si dávať väčší pozor, ale akosi sa to míňalo účinku.
S odstupom času som išla po chodníku a tesne pred prechodom mi malá taštička s dokladmi a bankomatovou kartou spadla z ramena. Tenké ramienko na hrubej vetrovke. Zbadala som to na poslednú chvíľu. Našťastie, vrátila som sa iba pár metrov.
Posledný môj zážitok: všetky doklady mi vypadli pri nákupných košíkoch pred jedným obchodným reťazcom, zrejme, ako som si ukladala nákup do tašky. Toto už bola mega nepozornosť – mám malú taštičku na mobil, na doklady a bankomatovú kartu. Hotovosť mávam, našťastie, iba nepatrnú. Zaplatím, uložím si mobil a peňaženku na obvyklé miesto. Skontrolujem, až potom sa venujem nákupu. Čo som urobila naposledy? Z nepochopiteľných dôvodov som peňaženku nezatvorila, iba tak som ju vložila do vrecka vetrovky a bolo… Doklady sa rozsypali, ja som si to nevšimla a spokojná som odišla. Našťastie nie ďaleko. Keď som sa vrátila doklady boli rozsypané po zemi a bankomatová „karta na mňa kukala z uzamknutého vozíka“. V tom momente som to naozaj považovala za úžasné šťastie.
Dúfam, že ma nikto nebude obviňovať za nepozornosť, naozaj sa snažím. Sama sa pýtam: „Toľko nepozornosti? Toľko náhod?“ Ja som presvedčená, že to bola práca môjho anjela strážneho. Mojim anjelom strážnym podľa dátumu narodenia 8.11. – 22.11. je Anjel Michael. Myslím si, že má v ostatnom čase so mnou naozaj veľa práce.
Verte/Neverte. Anjeli stoja pri nás, úloha anjelov strážnych je ochranná. Podľa katolíckeho učenia každý človek má svojho anjela, ale nie iba podľa cirkvi. Možno ste aj vy mali pri niektorých životných situáciách pocit, že je niečo medzi zemou a nebom. Tiež je pravda, že dobrými anjelmi si môžeme byť aj navzájom.
Vaše myšlienkové pochody neovplyvním, aký postoj zaujmete je na vás. Opäť vás chcem poprosiť, ak budete mať chuť napísať niečo netaktné napíšte to na papier, papier skrčte a hoďte do koša. Budem za to vďačná.
„Všetci sme anjeli s jedným krídlom. Ak chceme lietať, musíme sa objať.“
Luciano De Crescenzo taliansky spisovateľ 1928–2019
Celá debata | RSS tejto debaty