ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Ak si prečítame, že „Umelá inteligencia napodobňuje ľudské myslenie a informácie spracúva rýchlejšie a presnejšie…“, môžeme nadobudnúť pocit výnimočnosti rôznych udalosti a doby.

Napriek tomu chcem pripomenúť fenomén, dnes už z legendárneho filmu Pelíšky (1999), ktorý hovorí v tom zmysle, že nemôžeme veriť všetkému, čo vidíme v televízii.“ Ja by som dodala, že nemôžeme veriť, ani tomu, čo nájdeme na sociálnych sieťach.

Možno si to ani neuvedomujeme, ale žijeme vo svete umelej inteligencie. Nástroje umelej inteligencie máme predsa vo svojich mobiloch, telefónoch, počítačoch. Umelá inteligencia je súčasťou internetových vyhľadávačov a sociálny sieti. Odporúčajú nám, aké články si máme prečítať, aký film si pozrieť, aký tovar by sme si mali kúpiť…

Ibaže, to nie je všetko. Umelú inteligenciu nájdeme v chytrých vysávačoch, rýchlych chladničkách, či rýchlych termostatoch… Rýchle technológie sú síce dobrý sluha, ale zlý pán. A to je výsledok toho, že ju zneužívajú podvodníci v internetovom priestore.

AI umožňuje podvodníkom:

• vydávajú sa za niekoho iného
• nechajú vytvoriť obrázok neexistujúcich ľudí
• nechajú oživiť za pomoci fotografie slávne osobnosti alebo osobnosti z verejného života, potom ich zneužívajú na vyjadrenie, ktoré nikdy nepovedali.

Preto je nesmierne dôležité nenechať sa zmanipulovať, čo je niekedy nesmierne náročné. Nereagovať na príliš výhodné ponuky. Hoci je upozornení dosť zo strany polície, médií a napriek tomu je veľa ľudí, najmä skôr narodení podľahnú ponuke alebo vykonštruovanej situácii, že sú ohrozené ich deti, či vnuci.

Tejto problematike sa venuje aj UTV Zvolen v rôznych študijných odboroch: ako je Tréning pamäte, Kritické myslenie, kde sa  problematike Al lektor dotkne iba okrajovo. Špeciálne  je to vo Vzdelávacích tréningoch IKT, v rámci programu Erasmus+

Na čo si treba dávať pozor?

• neinštalovať si do PC, do mobilných telefónov žiadne nevyžiadané a neoverené programy
• obmedziť nahrávanie osobných fotografií a iných osobných údajov na internet
• overovať si informácie z niekoľkých zdrojov, s dôrazom na  dôveryhodnosť zdrojov
• neveriť lákavým ponukám (lieky, financie, napriek tomu, že ich „propagujú“ slávne osobnosti alebo politici)
• na obrázkoch a videách si všimnúť detaily – napr. viac prstov na ruke, sekané pohyby, mimiku pier, všímať si zvláštnu intonáciu hlasu
• vyhľadávajme dôveryhodné informačné zdroje o bezpečnosti umelej inteligencie a priebežne sledujme jej vývoj. Rastúce technológie umelej inteligencie môžu prinášať nové hrozby, nové zneužitia. Dostupné upozornenia na bezpečnostné rizika nikdy nepovažujme za vyčerpávajúce.

Ešte by som rada uviedla  pár viet, s ktorých obsahom  som sa v rámci získavania a hľadania informácii o AL zoznámila, a ktoré na mňa silne zapôsobili. „Umelá inteligencia už dokáže čítať myšlienky. Presnosť je prekvapivo vysoká.“ Objav sa pripisuje japonským vedcom, ktorý môže posunúť hranice Al. Nová metóda môže byť kľúčová najmä v medicíne pri pacientoch, ktorí stratili schopnosť verbálne komunikovať. V prípade, ak budú lekári schopní získať obraz z ich mozgovej činnosti, dorozumievanie by mohlo prebiehať výrazne efektívnejšie. Ak by čítanie myšlienok nebolo, len fikciou, ale realitou, nemohla by  to byť pre nás aj hrozba…?

Obozretnosti nikdy nie je dosť!

Prosba: Chcela som sa podeliť o svoje myšlienky. Môže a nemusí vás to zaujať. Ak vás to nezaujme a budete mať chuť kritizovať osobu, ktorá to napísala, napíšte to, prosím na papier, papier skrčte a hoďte do koša, budem za to vďačná. Konštruktívnu kritiku prijímam.

Zdroj: Mesačník: Moravský senior“ a  Študijný materiál UTV Zvolen