Inšpiroval ma test – Pamäť na historické udalosti – 25 vymyslených udalostí, ktoré sa stali v priebehu 25-tich rokov. Mojou úlohou bolo za 15 minút zapamätať si, ktorá udalosť, v ktorom roku nastala. Čím viac udalostí sa mi podarilo správne priradiť, tým som bola úspešnejšia. Na tréning pamäte nezabúdam, hoci sama o sebe rada hovorím, že mám pamäť ako „slon“, zdedila som ju po mojom starom otcovi, a som na to hrdá.
Ostatné roky sa pohybujem v spoločnosti nás skôr narodených. Často sa stáva, že mi niekto povie: „prepáč zabudol som/zabudla som“ a niekto to ani neprizná, „zatĺka“, čo nie je fér. Uvedomujem si, že snaha zapamätať si všetko nefunguje. Zabúdanie musíme akceptovať, ak by sme nezabúdali, asi by sme mali v hlave dosť veľký zmätok. Zabúdanie nie je na škodu pravda pokiaľ sa nejedná o patologický stav straty pamäte.
Na druhej strane žiadny extrém nie je dobrý, ani zabúdanie, ale ani nadmerné uchovanie udalosti, najmä uchovávanie nepodstatných spomienok, ktoré sa s nami často nesú počas celého života. Je dôležité, aby sme zabúdali nepodstatné detaily. Možno aj preto často poučujeme, ako niekto poviem: „Potrebujem si vyčistiť hlavu“.
Ibaže, nie o tom som chcela hovoriť. Často sledujem rôzne „retro príbehy, fotografie…“. Niekedy s úsmevom, inokedy s trochu nostalgie spomínam na časy dávno minulé. Neviem sa však stotožniť s komentármi ľudí, ktorí sa tam zastavia, najmä na FB a „perlia“, hovoria od veci bez ohľadu na to, či tú dobu prežili alebo o nej iba od niekoho počuli.
Tak sa pýtam:
- ide o individuálnu stratu pamäte
- o kolektívnu stratu pamäte
- je to účel, zámer vytvárať v historických udalostiach zmätok?
Odpoveď si dá každý sám podľa svojich skúsenosti, vedomosti a pravda podľa kvality svojej pamäte. Alebo naozaj existuje niečo také, že si spomenieme na niečo, čo sme neprežili? Alebo nás príliš často ovplyvňuje sugestibilita, náchylnosť preberať myšlienky iných?
Pri tento príležitosti mi nedá nespomenúť jeden kuriózny záznam zo životopisu (videla som to na vlastné oči – čítala). Mladý muž narodený v roku 1964 si o niekoľko rokov neskôr pri vstupe do zamestnania v životopise uviedol, že bol zásadne proti vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa (v roku 1968 mal 4 roky). Sugestibilita alebo úmysel zapáčiť sa súčasnému režimu a zabodovať u potenciálneho zamestnávateľa?
Na záver si dovolím ešte jeden citát, ktorého platnosť by som si nesmierne želala:
„Dejiny sú svedkami času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou života a poslom minulosti.“
Marcus Tullius Cicero rímsky filozof a štátnik – 106-43 pred n. l.
Celá debata | RSS tejto debaty