ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Môj vzťah ku knihám začal, zrejme takmer ako u každého počúvaním rozprávok, ktoré mi čítal môj láskavý dedko. Jeho krásny fonetický hlas si pamätám dodnes. Nikdy naň nezabudnem.

Základná škola, najmä druhý stupeň, tam výrazne môj vzťah k literatúre ovplyvnila moja triedna učiteľka, ktorá bola zároveň slovenčinárka, na strednej škole to bola opäť triedna učiteľka, ktorá ma okrem slovenčiny učila dejepis a psychológiu. Mala som šťastie na výborných učiteľov a som za to vďačná. 

Možno si spomeniete na svoj ČITATEĽSKÝ DENNÍK – rukou písaný, doplnený skicou alebo fotografiou. Aspoň môj, tak vyzeral. Zodpovedal dobe a technickým možnostiam. Čítanie patrilo a patrí medzi moje celoživotné záľuby.  

Záujem a podpora čítania sú dôležité v každom období života a prinášajú veľa osohu pre každého čitateľa:

• rozvíjanie fantázie
• rozširovanie slovnej zásoby
• zdokonaľovanie sa v pravopise,
• lepšie porozumenie textu
•  kritické myslenie…

Knihy si vyberáme rôzne. Niekto má vyhranený vkus, záujem o konkrétnu  literatúru, po inej nesiahne. Iný má široký záber, obľubuje rôzne žánre a niekto tak, ako ja  povie, že mu „knihy podávajú ruku“, nikdy ma to nesklamalo.

Mali ste ten pocit, že vám „kniha podala ruku“?  Opäť zopakujem, že ja to mám dosť často. Naposledy to bola kniha:

DVE MINCE NÁDEJ – Jana Pronská. 

Začítala som, a ako sa hovorí prečítala na „jeden dych“. Romantické príbehy na historickom pozadí s úžasným opisom prostredia, ľudí a udalosti. Stratila som sa v deji a podarilo sa mi aspoň načas ukryť sa pred reálnym svetom, pred informáciami, ktoré sa mi denne natískajú do priazne a spôsobujú mi značnú  nepohodu. Tomu hovorím bonus navyše.

JANA PRONSKÁ  – vyhľadala som si informácie o autorke, o jej živote a o jej knihách. Z dostupných informácii pôsobí na mňa ako veľmi skromná a pritom úspešná spisovateľka. S úžasom som pozerala na zoznam jej vydaných kníh. Niektoré sú už v druhom a dokonca i v treťom vydaní.

Zatiaľ som prečítala: Dve mince nádeje, Bosorkina dcéra, Hriech prvej noci, Krvavý erb a určite tým nekončím.Práve na mňa čaká Rebelka. Určite si vyhľadám aj ďalšie  tituly. Dúfam, že postupne prečítam všetky jej knihy.

Nie som sama! Určite je nás viac komu tvorba Jany Pronskej učarovala. Nakoniec hovoria o tom ocenenia, ktoré som k jej tvorbe zaznamenala:

• PANTA RHEI AWARDS 2016 – 3. miesto v kategórii slovenská spisovateľka roka
• Čitateľská anketa MARTINUS 2014 – 4 miesto v kategórii slovenský autor
• Čitateľská anketa KNIŽNÁ REVUE 2008 – DEBUT ROKA: Zlatníkova chovanica – 3 miesto.

Verím, že sa stretnem s vami v debate pod článkom. Pre niekoho to môže byť  motivácia, pre iných názor a pohľad  ďalšieho čitateľa.

Na záver ešte jedna myšlienka:

“Miestnosť bez kníh je ako telo bez duše.” Marcus Tullius Cicero