ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

       Zelená stužka ukrýva v sebe nádej, prechod „skúškou dospelosti“ – maturitou. Každý si rád zaspomína, veď čas stužkových slávností je jednou z najkrajších udalostí stredoškolského štúdia. Aspoň býval…

     Gaudeamus igitur – preto sa radujme – doslovný latinský preklad. Tešme sa, kým sme mladí. Radostnú mladosť veľmi rýchlo vystrieda povinnosť „dospelákov“. Žiaľ, krásna tradícia bola narušená…Mám dojem, že posledné stužkové sa v pokojnom duchu sprevádzané radosťou študentov konali, až na malé výnimky, v roku 2019. Niekoľko generácii maturantov je a možno ešte bude o tento prekrásny zážitok ochudobnená.

      „Navždy sa zachová v pamäti stužková…“ Slová piesne skupiny Elán, ktorá časom takmer zľudovela. Stačí, ak zaznie pár taktov a Iveta sa spomienkami ocitne v neďalekých kúpeľoch – v  kúpeľnej dvorane, ktorá bola v tom čase vyhľadávaným miestom stužkových. 

      Na stužkovú, vďaka triednej a za podpory rodičov, mysleli od prvého ročníka. Vytvorili si „triednu banku“. Pokladníčka každý mesiac zapisovala vklady a starostlivo sa o bank starala. Aj vďaka tomu bolo obdobie ich stužkovej krásne a bezproblémové. Radosť nezatienili žiadne finančné ani iné problémy. Pravda je  taká, že maturanti tej doby boli možno o niečo skromnejší.

      Kedysi vraj boli stužkové iba záležitosťou žiakov a učiteľov. Ivetina stužková bola aj za účasti rodičov. A samozrejme aj za účasti priateľov – chlapcov, viac či menej srdcu blízkych. Iveta bola jediná dcéra a jediná vnučka. Žiadni mladí muži v blízkej ani vzdialenej rodine neboli. S priateľom sa rozišla krátko pred stužkovou. Neriešila to, o to viac to trápilo jej spolužiačky.Táňa a Danica nezávisle od seba a bez vedomia Ivety, začali riešiť jej „problém“, lebo oni to za problém považovali. Nedbali na to, že si  Iveta netúžila nikoho pozývať.

       Iveta plánovanú neúčasť chlapca na stužkovej komentovala slovami: „Pozvem si prvého, ktorý mi v deň stužkovej príde do cesty.“ Nič to, že išlo o uzavretú spoločnosť, zvedavých mladých mužov bývalo na stužkových viac než dosť, najmä ak išlo o čisto dievčenskú triedu, akou bola aj tá Ivetina.

       V deň stužkovej nastal šok pre všetkých. Táňa a Danica, každá nezávisle a najmä  bez vedomia Ivety priviedla chlapca – spoločníka pre Ivetu. Patová situácia! Neostalo im  nič iné iba si „Ivetiných“ chlapcov ponechať, veď ich pozvali. Iveta aj, keby to bola chcela akceptovať nevedela, ktorému chlapcovi by mala dať prednosť – Táninmu či Danicinmu?  Rodičia Ivety museli riešili platbu za chlapcov, veď boli pozvaní pre ich dcéru, hoci  bola v tom nevinne. Napriek tomum dostala od rodičov „hubovú polievku“.

        Nakoniec Iveta urobila, tak ako pôvodne, hoci iba zo žartu plánovala. Po oficiálnom programe si vybrala tanečníka z davu – „zo zvedavcov“. Po tanci išiel každý k svojmu stolu – Iveta k rodičom a mladý muž ku kamarátom. Okrem stužkovej sa nikdy viac nestretli.

     Iveta si potrebovala usporiadať minulý vzťah, uzavrieť ho. A na to nebol vhodný čas. Sústredila sa na učenie – na maturitnú skúšku. Stužková jej  zostala v spomienke s nevypovedanou výčitkou. Niekomu, kto si to nezaslúžil, musela hneď dvakrát povedať NIE, bez pocitu viny to nezostalo.

„Mladosť, to je krásna vec. Nie preto, že dovoľuje robiť hlúposti, ale preto, že dáva čas ich napraviť.“

Tristan Bernard – francúzsky spisovateľ 1866 – 1947

Zamyslenie na záver príbehu, ktorý je zo života. Nakoniec i nasledúce slova sú zo života:

Dnes sú študenti ochudobnení nielen o stužkovú, ale aj o veľa viac, o študentský život a o možnosť získať kvalitné vzdelanie. Nebudú to mať v živote ľahké, ak sa budú  musieť spoliehať na vedomosti, zručnosti niekoho iného. Napriek dobe ovplyvnenej – koronavírusom – obávam sa či to nie je zámer. Z histórie nepoznáme veľa „mocných“, ktorí sa starali o vzdelanie „svojich“ ľudí. S takými sa predsa lepšie manipuluje…