ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

     Raz, keď sa ženy zastavili  pri dedkovi opýtal sa: „Žienky a, čo diétky? Držia sa, držia?“ Keď sa, čo-to o deťoch dozvedel, zaželal  im veľa zdravia a božského požehnania. A potom sa ich opýtal: „Žienky a či viete, ako sa chcel Paľo Furčo rozvádzať?“ Ženy trochu zrozpačiteli, lebo nevedeli či  to bude pravda alebo zase akési dedkovo beťárstvo. Neverili svojim ušiam či  počujú dobre, ale zvedavé boli, a tak čakali.

„Nuž bolo to tak. Paľo Furčo sa chcel naozaj dať rozviesť, preto zašiel do Zvolena k sudcovi,“ rozhovoril sa dedko.

„A deti máte?“ pýtal sa ho sudca.

„Troje, a to je ten problém, pán sudca!“

„Ja si chcem ponechať dvoje a žena tiež.“

„Tomu sa dá pomôcť. Počkajte až sa vám narodí štvrté,“ povedal sudca a usmial sa pod fúzy.

Paľo išiel spokojný domov a čakal na štvrtého potomka. Raz celkom náhodou sa v okresnom meste stretol so sudcom a ten sa ho opýtal:

„Paľo, rozsobáš už nebude?“

„Ani reči, o tom! Teraz už máme deti pätoro!“

Dedko dodal: „Nuž tak vám je to, muž so ženou ako deti pod stenou.“

A potom sa zase rozhovorili ženy: „Veru, veru ani s deťmi to nie je jednoduché. Malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti,“ povedala jedna z nich a ostatné svorne pritakávali. Každá z nich mala najmenej dve, tri. Mara Bábková, ich  mala dokonca päť. „Deti dokážu narobiť radosti i starosti,“ povedala s istotou. „O nezbedu nikdy nebýva núdza“ dodala ďalšia. Aj dedko si na jednu takúto príhodu spomenul a prisľúbil, že ju ženám nabudúce povie. „Len mi pripomeňte, ako to bolo s „koptilášom,“ istil si príbeh. Pamäť on mal dobrú, ale chcel, aby  ho ženy neobišli. Zvykol si na ne, chýbali by mu.     

Najvyššou potrebou ľudí vyššieho veku  bol, je a bude  sociálny kontakt ľudí. To platí pre každú dobu i pre tú  dávno minulú, dedkovu. Tešil sa každému stretnutiu, každému novému podnetu, a to aj napriek tomu, že žil s nami, so synom a jeho dvomi deťmi. Boli sme pre neho miestom pokoja a on pre nás zdrojom cenných  informácií zo života.

Ženy ešte spomínali, že na margo manželstva Paľa Furču vtedy dedko pridal ďalšie porekadlo:

 „Všetko do času, žena do smrti a boh naveky.“ Isto iste to tak bude, lebo dedko mal vždy pravdu!

POKRAČOVANIE NABUDÚCE