ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Možno viete, možno nie, že kedysi dávno rodina Wildnera, vtedajšieho senátora Levoče bola Bohu nekonečne zaviazaná. Svoju vďaku prejavili tým, že na strechu baziliky, nad hlavný oltár, umiestnili kovaný kríž, ktorý sa tam nachádza dodnes. Tak hovorí legenda.

Skôr, ako sa zmienim o legende patrí sa pripomenúť, že Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia boli v roku 1993 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Levoču som po prvý raz navštívila so skupinou študentov UTV Zvolen, študijný odbor Pamiatky UNESCO, a potom ešte s odstupom rokov dvakrát, každá návšteva ma obohatila.

Bazilika minor sv. Jakuba

Určite, ani jeden návštevník Levoče nemôže opomenúť najobdivovanejší objekt Baziliku minor sv. Jakuba. Z dostupných materiálov sa dozvedáme, že chrám bol postavený na mieste staršieho kostola, ktorého základy pochádzajú z roku 1280. Po roku 1300 začala výstavba dnešného kostola. Kostol je tak rozsiahly, že bol stavaný takmer sto rokov. Podľa dochovaných záznamov bol trojloďový kostol dokončený roku 1400.

Najvyšší oltár svojho druhu na svete

Po vstupe do chrámu nás upúta najmä mohutný neskorogotický krídlový oltár dosahujúci výšku 18,62 m. Vďaka rozmerom je najvyšším oltárom svojho druhu na svete. Hlavný drevený oltár je autorským dielom Majstra Pavla z Levoče. Pozoruhodný aj tým, že je jediným nespochybniteľným autorským dielom Majstra Pavla, o čom sa zachovala písomná správa. Informácií o dielach z legendárnej dielne je minimum, lebo Levoču v roku 1550 zachvátil mohutný požiar. Ten zničil aj písomnosti v archíve mesta.

Pozoruhodnú časť oltára tvorí vyobrazenie Poslednej večere. Okrem Biblickej hodnoty s vysokou pravdepodobnosťou ukrýva aj autoportrét Majstra Pavla. Konkrétne ide o jedného z apoštolov, ktorý má na hlave posadenú rezbársku čiapku bežne používanú v stredoveku.

Žiaľ, spomínaný požiar spôsobil, že o našom najväčšom stredovekom umelcovi vieme veľmi málo. Dokonca nevieme, kedy a kde sa narodil, nepoznáme jeho celé meno, či bol levočský rodák a kedy zomrel. Historici tieto údaje len odhadujú.

Skutočné/ neskutočné?

Opäť sa vrátim k legende, ktorá spomína senátora Wildnera, ktorý sa vraj v jedno nedeľné popoludnie vybral s manželkou a dcérou na výlet. Obe sa veľmi tešili. Ibaže okolo poludnia začal fúkať silný vietor a  nad  Levočou preháňal veľké mračna.

Senátor nechcel sklamať manželku ani dcéru a napriek prichádzajúcej búrke prikázal kočišovi zapriahnuť kone. Aj kuchárka pripravila niečo na prehryznutie. Senátor nasadol s rodinou do koča, na namieril si do Jedľovej doliny s nádejou, že to s búrkou nebude vážne. Na polceste sa z mračien spustil hustý dážď. Hromy burácali a oblohu pretínali ohnivé blesky. Jeden z nich zasiahol senátorovu dcéru Zuzanu.

Nič nebolí rodičov viac, ako strata milovaného dieťaťa. Wildnerovcov to bolelo o to viac, že Zuzana bola ich jediná dcéra. Vystrojili jej okázalý pohreb a truhlu vystlali cennosťami. Bezcharakterný hrobár cítil, že môže prísť k bohatstvu a hneď prvú noc po pohrebe sa vybral vykopať cennosti. Truhlu otvoril a preľaknutý zistil, že Zuzana žije. Tá nechápala prečo sa ocitla v hrobe a utekala domov. Zaklopala rodičom na okno a prosila, aby ju pustili dnu. Najskôr si mysleli, že je to prelud, ale keď vo dverách uvideli stáť živú dcéru veľmi sa potešili. Udalosť považovala väčšina Levočanov za zázrak ,ale našli sa aj takí, ktorí asi mysleli, že Zuzana nebola mŕtva, iba omráčená bleskom. Nech to bolo akokoľvek Wildnerovci boli Bohu nesmierne zaviazaní a z vďaky dali na strechu Baziliky sv. Jakuba, nad oltár umiestniť kovaný kríž, ktorý sa tam nachádza dodnes.

Dočítali ste dokonca? Poteším sa, ak som vás motivovala k návšteve Levoče, možno iba k surfovaniu po internete a vyhľadávaniu si doplňujúcich informácii. Učíme sa celý život.

Verte/ neverte je prijemné a obohacujúce navštíviť miesta, kde dýcha história.

Poznámka: zdroj internet a časopisy