Chcete sa so mnou „poprechádzať“ svetom bájok? Možno áno, možno nie. A možno práve teraz niekto významne zdvihol obočie. Akceptujem, zrejme neprinesiem nič nové, iba sa pokúsim zamerať pozornosť iným smerom. Mojim prvoplánovým cieľom je odľahčiť situáciu a snáď prispieť k zmierlivejšej, znášanlivejšej diskusii. Menej politikárčenia a viac tolerancie…
Veru, veru niekedy mám pocit, že aj dnes svetu diktuje Mómos (latinsky Momus) grécky boh hlúposti a výsmechu. Hlúposti, sarkazmu a výsmechu je medzi nami „habadej“.
Prečo bájky?
Možno snaha múdrosťou bájky obohatiť vnímavého človeka – čitateľa s otvoreným srdcom. Pripomenúť morálne ponaučenie, hľadať posolstvo a vyvodiť z toho ponaučenie.
Bájkar kritizoval nešváry spoločnosti. Svojim spôsobom pôsobil na ľudí a vychovával ich jemnou, láskavou formou humoru. Želala by som si, aby aj v našej dobe bolo menej sarkazmu, menej zloby a viac porozumenia, ku ktorému by mohlo aj dnes prispieť hľadanie posolstva v bájkach. Či…?
Na začiatok, pre úplnosť pridám pár všeobecne dostupných informácii o svetom uznávanom bájkarovi, a postupne prejdem k téme: Ezop, staroveký autor bájok, mojimi očami – čosi som počula, čosi prečítala a prispôsobila si. Pravda, za podmienok, dodržania autorovho posolstva, ktoré bájky v sebe nesú.
„Ezop jednoznačne patrí k najznámejším bájkarom sveta. Pôsobil v Grécku asi v 6. st. pred Kr. Jeho tvorba sa spočiatku prenášala, len ústne a zozbieraná bola údajne až v 3. storočí pred Kristom. Z dostupnej literatúry sa dozvedáme, že Ezop bol ázijského pôvod, na svojich cestách rozprával, vymýšľal bájky. Tak sa šírila jeho sláva, ale získal aj veľa nepriateľov. Svojou iróniou mal uraziť Delfanov, obžalovali ho so svätokrádeže a nespravodlivo ho poslali na smrť. Údajne ho kňazi a veriaci udierali a sotili ho do hlbín mora… Umrieť mal v roku 564 pred Kristom, v meste Delfy.“
„Vyguglila“ som si, že Ezopova zbierka obsahuje vyše 350 bájok, vraj sa nedá celkom rozpoznať, ktoré sú skutočne Ezopove. Vo svojich komédiách využíval jeho bájky Aristofanes (otec gréckej komédie). Sokrates, vraj pred svojou smrťou niektoré bájky zveršoval…
Hrdinami Ezopových bájok sú predovšetkým zvieratá, na konci bájky je posolstvo, poučenie. Ezop písal aj bájky o ľuďoch, kde hlavnými postavami boli, najmä chudobní ľudia. Poukazoval na neduhy ľudí, akými je lakomosť a chamtivosť. Neduhy, ktoré, žiaľ, nevymizli. Sú tu medzi nami!
Ezopove bájky ma sprevádzali, dovolím si povedať, že aj ovplyvňovali od útleho detstva. Čítal mi ich dedko. Páčil sa mi text, ale najmä dedkov fonetický hlas. Na záver každej bájky sme spolu hovorili o poučení, o posolstve, a to mi spolu so spomienkou na môjho láskavého dedka zostalo na celý život.
Som veľký idealista, vždy hľadám dobro a spravodlivosť. V každom životnom príbehu, v každom človeku hľadám to, čo je v ňom dobré. Niekedy hľadám aj zbytočne, ale taký je život.
Pokúsim sa posolstvo bájky spojiť so žiadosťou pre vás čitateľov. Vložte, prosím do debaty krátky príbeh (pár slovami) z reálneho života (videné, počuté, odporované). Ak sa to podarí budem rada. Nakoniec prečo nie, hovorí sa a iste aj platí: „Neskúsiš? Nevieš!“
Nabudúce: Ezop – Havran a líška
Zdroj: internet, ale najmä kniha: Ezopove bájky, ktoré zo starogréckeho originálu preložila Etela Šimovičová
podobne.:) ...
luna5, ďakujem veľmi pekne za slová uznania.... ...
ešte doplním, že aj mne zvykli starí rodičia... ...
Anina, cítila som, že dnes čosi napíšete , som... ...
Celá debata | RSS tejto debaty