ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Zaujímavá a pravdivá myšlienka, ktorá „pristála“ pri mne priamo z internetu. Na prvé počutie som si povedala: „Pravda odveká“,  ibaže, nie som si istá, či to platí aj na sociálnych sieťach.

Tiež som na FB. Vyžiadali si to okolnosti, keď som sa po prvý raz prihlásila na UTV. Okrem zmysluplných informácii z internetovej stránky UTV, z e-mailovej komunikácie získavame cenné informácie aj prostredníctvom FB.

Ako to už býva, s jedlom rastie chuť, zvyšoval sa počet mojich FB priateľov, namotala som sa na niektoré skupiny a postupne som sa zamotala aj v sociálnej sieti. Niekoľkokrát som si povedala, že si musím dať stopku. Žiaľ, nie som dôsledná.

Neviem, či si to všetci uvedomujeme, že nás informácie (pozitívne i negatívne) svojim spôsobom tvoria, ovplyvňujú. Osobne si myslím, že nastala doba, keď už nepotrebujeme viac informácii, potrebujeme oveľa viac „múdrosti“. Pravda, je taká, že nie každá informácia nás obohacuje a rozširuje náš vedomostný obzor.

Aký mám problém? Nerozumiem „klávesnicovým odborníkom“ na vzťahy, na morálne zásady, na právo, na zdravotníctvo, na školstvo… Nedajú si námahu prečítať celý text – článok.  Neviem, či nechcú alebo iba nevedia čítať s porozumením. Ťukajú do klávesnice, hodnotia, kritizujú a mnohí mimo tému, ibaže akosi záhadne vždy skončia pri politike. Je jedno, kde  pristanú, doprava alebo doľava. Rozhodujúce je komu fandia. Osobne si myslím, že veľký vplyv na správanie návštevníkov sociálnych sieti majú donátori. Iba sa zamýšľam, či darujú  na tento cieľ z toho, čo získali vlastným úsilím…

Opäť sa vrátim na začiatok môjho príspevku. „Človek sa vraj vždy bude báť toho, čomu nerozumie…“ Ibaže na sociálnej sieti je veľa ľudí (môj názor), ktorí mnohým témam nerozumejú, ale ani sa neboja. Často počujem, že sú dôležité činy a skutky. A čo slová? Nie sú dôležité? Iste, že sú! Aké slová používame, také sú naše emócie, často aj naše rozhodnutia. Emócie a rozhodnutia potom  ovplyvňujú naše duševné zdravie. Všetci môžeme kontrovať svoje reakcie a to, ako sa správame k iným ľuďom. Nakoniec všetky životné skúsenosti robíme na vlastné náklady, nikto by nemal, určite ani ja to nechcem preháňať, nechcem si vedome škodiť. 

Mojím zbožným želaním, nielen na sociálne sieti, ale aj v reálnom živote je,  aby sme sa na nič nehrali, ale aby sme boli dobrými ľuďmi. Ak máme svoj názor napríklad na zdravotníctvo neriešme to na sociálnej sieti. Naše informácie a pocity nemusia byť vždy objektívne. Určite by sa nám nepáčilo, keby niekto znevážil prácu našich blízkych. Ak máme potrebu problém riešiť využime oficiálne možnosti: vedenie zdravotníckeho zariadenia, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Asociáciu na ochranu práv pacientov a podobne.

Na záver ešte jedna myšlienka:

„Každú ľudskú chybu možno odpustiť, iba neľudskosť nie.“

Whalt Whitman, americký básnik, esejista a novinár

Ja dodávam: „Poučme sa zo svojich chýb!“