ANINA – PRÍBEHY, GLOSY, NÁZORY…

Nebudem vás zaťažovať Jóbovým životným príbehom. Toto označenie pravdepodobne pochádza zo Starého zákona, z knihy Jób,iba chcem poukázať na „jóbove správy“ dnešnej doby. Toto označenie sa mi celkom hodí.

„Toľko múdrych ľudí“ na jeden meter štvorcový nenájdeme snáď nikde, či…Každý deň sa objaví nejaká „Jóbova zvesť“, nestačím sa čudovať. Pokiaľ ide o čas a priestor „jóbovky“ nemajú žiadne obmedzenie. Začujeme ich denno-denne v hromadnej doprave, v čakárni u lekára, v obchode, v úrade a hlavne tu na sociálnych sieťach. Ak sa stretnú dvaja, traja „zhovorčiví a diskusie chtiví ľudia“ čas a priestor sa práve zrodil. Potom už záleží iba na charaktere týchto diskutujúcich, pravda aj na ich vedomostiach a skúsenostiach.

Mňa osobne zaráža, najmä to, ako rýchlo sa mení názor na našu históriu. Nemyslím, názor historikov, ale skôr  nás „odborníkov z ľudu“. A pritom mnohí sme konkrétne  historické udalosti prežili, ako sa hovorí „na vlastnej koži“ a predsa „jóbovke“ podľahneme. Rovnako je to aj s aktuálnymi správami, nech znejú akokoľvek nelogicky uchytia sa. Využívajú, či zneužívajú to navzájom politickí oponenti, čím väčšia haluz, tým lepšie. Ľud uverí, najmä, ak je držaný v dlhodobej nevedomosti. Pripomína vám to rozprávky? Mne áno. Ani jeden panovník (pán)  nemal záujem, aby poddaní boli vzdelaní, možno až na Máriu Teréziu.

 Čím to je ?

Hovorí sa, čím sme starší, tým sme múdrejší. Naozaj? Domnievam sa, že to prestáva byť pravdou. Denno-denne sa presviedčam, že postupom rokov človek nemá viac rozumu, zvlášť, ak ho nikdy nemal, kde by ho na starosť zobral?

Veľmi veľa ľudí správy nečíta, nepočúva  s porozumením, alebo ich nečíta vôbec a počuje to, čo počuť chce.  Potom  tu nie sú diskutujúci, ale „papuškujúci“, ktorí sa chytia, prilepia na diskusiu ostatných lebo patrí sa reagovať… Žiaľ, občas je im  úplne jedno k čomu diskutujú a či sú kompetentní…

Nie som výnimka, nenamýšľam si, ale diskutujem zásadne k téme, v ktorej sa cítim „doma“ a rozhodne oponenta neurážam, nepodceňujem.

Sem-tam niečo pridám na blog. Inokedy mám potrebu urobiť si prestávku, odstup. Čítam aj príspevky iných blogérov, do diskusie sa však zapájam pomenej. Nemám strach,  mám svoj názor, keby bolo treba budem ho obhajovať, ale nemám záujem nechať si ubližovať, nechať sa urážať.

V ostatnom čase ma tu na blogu, okrem iných, zaujali dva príspevky: Čo sa sluší a čo nie a Malé kroky, veľké výsledky. Prečo by ste si mali vážiť každodenné 1%.  Žiaľ, čítanosť, záujem o diskusiu minimálny, (pravda, väčšiu čítanosť nemám ani ja), a o diskusii ani nehovorím. Ibaže,  keby sa tam objavilo meno politika, koaličného alebo opozičného išli by sme sa o tému potrhať. Aj bohatá diskusia je vtedy samozrejmosťou.  Otázne, či aj hodnotná a korektná.

Vopred sa ospravedlňujem a zdôrazňujem, že mojim zámerom nebolo poskytovať správne hodnotenie „jóbovych správ“, ale naopak vyvolávať otázky a hľadať odpovede prostredníctvom vás, ako sa k jóbovym správam postaviť.

Na záver, možno na odľahčenie:

„Na svete sú tri druhy správ. Pravdivé, pravdepodobné, a nepravdivé. Pravdivé sú výsledky športových zápasov, pravdepodobné sú predpovede počasia a nepravdivé všetky ostatné.“

Mark Twain americký autor a humorista 1835–1910