Je nás nesmierne veľa, ktorí sme uponáhľaní a mrzutí z povinností všedných dní. Nie a nie vystúpiť z toho nešťastného „kolotoča“. 1.decembra sme zapálili (niekto reálne, iný virtuálne) prvú adventnú sviečku, ktorou začalo obdobie adventu. Obdobie, ktorému sa hovorí, alebo skôr, kedysi sa hovorilo „malý pôst“, sprevádzaný rannými omšami, tzv. rorátami.
Adventná tradícia, vraj začala niekedy v 4.storočí. V tichom období platil zákaz pre hlučné zábavy, hodovanie a svadby, ktorý sa v niektorých rodinách dodržiava aj dnes. Ja si veru tiež na také obdobie pamätám, a ako sme sa potom tešili na „Štefanskú zábavu.“ Myslím si, že nikomu neublíži trochu diéty, stíšenia (odchod od hlučného davu) a pokoji sa pripravovať na najkrajšie sviatky v roku – Vianoce.
To však neznamená, že by sme nenavštívili vianočné trhy. V našom meste je to už tradične VIANOČNÁ DEDINA, ktorá víta obyvateľov i návštevníkov mesta. Stretneme s priateľmi, so spolupracovníkmi a zaspomíname, čo priniesol rok. Pravda, k spomínaniu neodmysliteľne patria aj Vianoce nášho detstva, ktoré sa už nikdy nevrátia. Na Vianoce, ktoré sme prežili so starými rodičmi, s rodičmi, súrodencami, prípadne s inými príbuznými lebo na Vianoce neostal nikto sám. Ako sa pri tom cítime? Nikto sa neponáhľa, na tvári sa nám objavuje spokojnosť, kde-tu úsmev a v oku možno i iskrička šťastia.
Osobne si myslím, že predvianočný čas môže prežiť v relatívnom pokoji. Aspoň ja (my) to tak máme:
- Darčeky – ja sa už po darčekoch pokukujem od konca leta. Ak niečo pekné uvidím (ja hovorím, že mi podalo ruku) kúpim a schovám. Osobne som skôr za zážitkové darčeky, prípadne darčekovú poukážku. Je mi nesmierne ľúto, keď po Vianociach ľudia vracajú „vraj nechcené darčeky“ do obchodov. Možno je to dobre, možno….? Väčšina obchodov, najmä veľkých reťazcov, po minulé roky, „za nechcené darčeky“ vrátili do určitej lehoty peniaze alebo tovar vymenili, aj keď im taká povinnosť zo zákona nevyplýva. Nevidím v tom zmysel, navyše čas venovaný zháňaniu darčekov vyšiel nazmar. Mňa by to trápilo, keby môj darček poputoval späť do predajne. Tiež by som sa zo zásady nikdy žiadneho darčeka „nezbavila“.
- Upratovanie – upratujeme predsa priebežne počas roka. Aké veľké upratovanie? Veru žiadne. Veľké upratovanie malo opodstatnenie a traduje sa zrejme z dávnej minulosti, kedy najmä na dedine počas jari, leta a jesene ľudia pracovali na poli, na príbytok im ostávalo menej času.
- Pečenie medovníčkov, vianočného pečiva a varenie – to je predsa radosť, rovnako ako aj vianočná výzdoba, dekorácie domova. Vianočné menu je spravidla rovnaké, možno s malou obmenou, ak je viac ľudí, viac sa navarí. Veď je to radosť, najmä ak všetkým chutí!
Čo vy nato? Možno by nám potom ostalo viac času zamerať sa na svoj vnútorný život. Prehodnotiť, čo sa podarilo, nepodarilo. Ako sme sa správali k ľuďom okolo seba, či a aký dobrý skutok sme urobili. Mali by sme sa každé ráno zahaliť plášťom láskavosti a pokory. Nosiť takýto zázračný plášť nie iba počas adventu, ale počas celého roka. Nezabudnime, že najvzácnejšie dary nie sú tie hmotné – mobily, šperky, auta… Najvzácnejším darom je čas, ktorý si dokážeme venovať.
Teraz, prosím, skúste odpovedať na otázku v nadpise článku: Vianoce, najkrajšie sviatky v roku. Naozaj…? Nuž, budú také, aké si ich urobíme.
Nezabudnime:
„Vianoce nie sú ani tak o otváraní darčekov ako o otváraní našich sŕdc.“
Janice Maeditere
Obrázok: free pixabay, úprava v PowerPoin autorka blogu
To je v pohode. Ja som iba doplnila informácie... ...
ani, prepáč ako som sa ťa dotkol, nebola to... ...
Kalioskop, ak ste reagovali na moju rodinu, u... ...
Luna 5, ďakujem. Pozdravujem a želám pokojný... ...
zrejme sú. Slováci to vedia oceniť a správať... ...
Celá debata | RSS tejto debaty