Sociálne siete, blogy – WEBOVÝ DENNÍČEK. Ibaže, niekedy mám pocit, že je to už skôr WEBOVÝ ŽALOBNÍČEK. Iste nemôžeme byť všetci rovnakí. Striedame sa tu introverti a extroverti, sangvinici i cholerici. Niekedy tu zablúdi aj „dušička“, ktorá má problém sama so sebou. Na druhej strane, niektorí sme skúsenejší, výkonnejší a úspešnejší, iní sa chceme podobať, tým úspešnejším. Dá sa povedať, že z každého rožku trošku.
Moje osobné skúsenosti potvrdzujú, že je vždy lepšie, ak majú ľudia rozdielne názory, potom dospejú k lepšiemu riešeniu, ako v komunite, v ktorej sú si všetci podobní, rozmýšľajú podobne.
V každom prípade by výmena názorov mala mať určitý systém, pravidla. Iba taká debata – výmena názorov, ak je dobre organizovaná môže byť účinným nástrojom kritického myslenia. Názory, argumenty pre a proti k navodenej téme sú prepotrebné! Ibaže, často „skutek utek“. Určite mi dáte za pravdu, že keď začnú s ľuďmi, ktorí sa zapojili do debaty „lomcovať emócie“, tam nemôže byť žiadna zmysluplná debata, žiadna pozitívna výmena názorov.
Nechcem sa povyšovať, ale v dnešnej dobe veľa logických argumentov nenájdeme. Rovnako je to v masovokomunikačných prostriedkoch, na sociálnych sieťach, aj na blogoch. Nakoniec „máme“ sa od koho učiť! Výsledok? Takmer žiadny zmysluplný záver, myslím predovšetkým virtuálny svet. Opravte ma, ak nemám pravdu.
Väčšina ľudí tu „narieka“ a „žaluje“. Nemyslím si, že to robia na správnom mieste. Neverím, že predsedovia rozhodujúcich politických strán, ministri, manažéri významyných inštitúcii čítajú tieto „naše náreky“. Nebolo by riešením nájsť si inú platformu, iný spôsob komunikácie na ovplyvňovanie verejného života?
Na druhej strane je tu toľko názorov, že tomu prestávam rozumieť. Jeden a ten istý človek si myslí, že vie, manažovať (podľa mňa iba pomocou klávesnice) problematiku v kultúre, v zdravotníctve, v školstve …, iba si kladiem otázku, či môže mať jeden človek taký široký a najmä kvalifikovaný záber. Kde získal toľké sebavedomie? Druhá otázka: „Prečo títo účastníci internetovej debaty nie sú v politike, v reálnom verejnom živote. Prečo sa realizujú iba na „papieri“? Prečo nie sú užitoční tam, kde by to spoločnosť najviac potrebovala?
Čo by ste poradili takýmto a im podobným aktérom, aby už konečne začali čítať príspevky s porozumením, a aby sa potom dokázali držať zmysluplnej debaty s argumentmi? Existujú vôbec nejaké základné pravidlá, ktoré by sme vedeli všetci akceptovať?
Každý to má inak, každý to cíti inak. Moja slabosť je, že ku každému príspevku sa snažím čosi pridať. Umocniť príbeh myšlienkami slávnych osobnosti, významných ľudí, ktorí majú čo povedať nezávisle na čase, naozaj nadčasovo. Podľa mňa, práve teraz, sa na túto príležitosť, hodí nasledovný citát, ktorý sa môže rovnako vzťahovať, tak na hovorené, ako aj na písané slovo:
„Ak chceš byť múdry nauč sa rozumne spytovať, pozorne počúvať, pokojne odpovedať, a keď nemáš čo povedať, prestaň hovoriť.“
Johan Kasper Lavater ( *1714 +1801)
Celá debata | RSS tejto debaty