Začala som slovenskými prísloviami, pokračovať by som chcela generačnými problémami. Mám pocit, akoby sa pomyslené generačné nožnice roztvárali stále viac a viac. Nechápem autorov niektorých internetových, zvukových a printových príspevkov, ktorí neváhajú prilievať „olej do ohňa“. Iste, nič nie je biele, ani čierne, ale zovšeobecňovať problémy alebo vytrhnúť informácie z nejakého kontextu s cieľom vytvárať generačný rozkol považujem za nebezpečný jav.
Kedy sme sa stali emočne odolní až bezcitní? Začalo sa to v rodinách? Vytrácajú sa viacgeneračné rodiny (prastarí rodičia, starí rodičia, rodičia a deti), ktoré boli šťastím mojej generácie? Iste, aj vtedy vznikli občas medzigeneračné problémy, ale v spoločnosti boli skôr ojedinelé.
Ako názor a podporu pre súčasné generačné problémy požičala som si slová nemeckého sociológa Franka Schirrmachera, ktorý hovorí, že „vojna generácii je tou najstaršou a zároveň aj najmodernejšou zo všetkých vojen“. My predsa nechceme vojnu, určite väčšina z nás hovorí vojne generácii NIE!
Aj keď dnes generácie nežijú v jednej spoločnej domácnosti, citová väzba by mala pretrvávať, krv predsa nie je voda. Je pravda, že dnes sa prastarí rodičia, starí rodičia dožívajú vyššieho veku, generácia ich detí a vnukov sú ľudia v produktívnom veku, náročná práca, výchova vlastných deti a k tomu starostlivosť o rodičov, či o starých rodičov vytvára náročné a často vypäté rodinné situácie.
Generačným konfliktom sa v živote nevyhneme, ale môžeme sa naučiť zvládať ich s rozumom, s porozumením a s citom. Ak to zvládneme stávame sa dobrým príkladom pre naše deti a oni zase pre ďalšie generácie. Medzigeneračné učenie nie je vo svojej podstate nič iné, iba to, že ľudia všetkých vekových kategórii sa môžu učiť spoločne, jeden od druhého a nezávisle od veku.
Z môjho pohľadu nejde iba o generačné problémy v rodine, ale najmä v spoločnosti. Je mi nesmierne ľúto, ak sa generačné problémy vytvárajú pre politické účely s cieľom poškodiť vládnucu koalíciu (myslím akúkoľvek vládnucu koalíciu, bez farby).
Nevinný obrázok s textom (verím, že uverejnený s dobrým úmyslom): „Strávte nejaký čas aj so staršími, nie všetko nám poskytne google.“ A mnoho ďalších príležitostí, kedy si niektorí ľudia s radosťou pichnú do osieho hniezda, nie že by myšlienku podporili, ale naopak znevažujú generáciu skôr narodených. A pritom príbehy nás skôr narodených môžu byť dobrým príkladom, najmä sociálneho učenia.
Reakcie a názory niektorých dnešných ľudí naozaj nechápem. Pripúšťam, že niekto má negatívnu skúsenosť v rodine, v spoločnosti, v komunite, v ktorej žije. Ibaže v takom prípade to nepatrí do verejnej diskusie, problém treba riešiť v rodine, v užšom kruhu, možno aj pomocou mediácie. Rozhodne to nezovšeobecňovať, ako generačný problém!
Aby som bola spravodlivá, nemôžem opomenúť ani generačné problémy, ktoré vznikajú v dôsledku nedostatočnej pozornosti, možno i nedostatočnej tolerantnosti nás skôr narodených k mladším. Vyskytuje sa to, nemôžeme pred tým zatvárať oči. Možno je to reakcia na nevhodné, či agresívne správanie niektorých deti a mladých ľudí. Akcia vyvoláva reakciu. Pravda, nesmieme to zovšeobecňovať na všetky deti, na celú mladú generáciu!
Zo psychologického hľadiska my skôr narodení žijeme zo spomienok a mladá generácia si tvorí plány do budúcnosti. Žiť vedľa seba plnohodnotný život môžeme, mali by sme, ba musíme.
Väčšina z nás chceme spoločnosť morálnych hodnôt, noriem, ideí a ich uplatňovanie, aby sme žili spokojný život napriek všetkými generáciami. Nehovorme, konajme!
Pri vzájomnom kontakte, vzájomnej komunikácii, nezabudnime, ani na tú myšlienku a vyhnime sa jej veľkým oblúkom:
„Zlé správanie sa jedného k druhému si generácie postupne predávajú ako generačnú chorobu.“ Francis Bacon