Spoločnosť je značne názorovo rozdelená, netrúfam si povedať koľkými smermi a na koľko časti. Názorová rozdielnosť je extrémne viditeľná na sociálnych sieťach, ktoré umožňujú vystupovať anonymne alebo pod falošnou identitou. Dovolím si povedať, že anonymita sa využíva/zneužíva hlavne vo FB skupinách. Navyše, nech ide o akúkoľvek tému, takmer každá skončí pri politike. Niekto o voze a ďalší o koze.
Nuž, aspoň vidíme koľko „odborníkov na všetko“ je na Slovensku. Samozvaných vedcov, ekonómov, právnikov, lekárov, psychológov, sociológov, politológov…Každá doba, každá spoločnosť, každá komunita má svojich aktívnych komentátorov, diskutujúcich.
Spomínam na čas odborných seminárov a školení počas môjho aktívneho pracovného života. Aj vtedy bolo pár ľudí, ktorí diskutovali vždy, či mali alebo nemali, čo k danej téme povedať. Dokonca boli tak aktívni, že obmedzovali ďalších účastníkov debaty. Nevymreli, sú tu aj dnes. Naozaj máme šťastie, ak môžeme povedať svoj názov a stihneme využiť pauzu počas, ktorej sa notorický diskutujúci nadýchne.
Na druhej strane boli a sú ľudia, ktorí majú obavu prejaviť svoj názor. Už, už majú svoje myšlienky zoradené, ale chýba im odvaha.Možno im to nedovolil strach zo zlyhania alebo z nepochopenia. Ani sa nečuduje. Neraz sa stáva, hlavne stávalo, ak sa objavil názor, ktorý sa odlišoval od názoru predsedajúceho, či lektora vtedy nastal v auditóriu odmietavý šum. Nikto takého diskutujúceho nepodporil, hoci mohol mať pravdu.
Milo som bola prekvapená, keď som sa začiatkom 90.rokov zúčastnila odborného seminára v Holandsku, kde mal každý možnosť povedať svoj názor – brainstorming bol pre mňa v tom čase novinkou. Cieľom bolo vytvoriť v krátkom čase veľa nápadov, resp. riešení. Viac ľudí – viac rozumu. Pracovať s myšlienkami svojich kolegov, povzbudzovať k spolupráci aj tzv. menej odvážnych účastníkov, to ma zaujalo. Samozrejme, že túto metódu treba správne využiť.
Prečo sa tým zaoberám? Mám pocit, že súčasná diskusia, komentáre sú často kontraproduktívne. Ľudia sa rozhádajú. A je úplne jedno čo bolo „na začiatku“. Spoločnosť sa triešti, „psy brešú a karavána ide ďalej“.
Napadlo mi, čo keby niekto na sociálnej sieti vytvoril skupinu, ktorej by umožnil vyjadriť názor ku konkrétnemu problému, hlavne na lokálnej úrovni. Následne by ich administrátor zosumarizoval, hľadal riešenie a skupine by dal spätnú väzbu. Nemala by toto byť úloha administrátora skupiny? Inak nevidím dôvod vytvorenia skupiny, navyše, ak názov skupiny nekorešponduje s témou, myslím tým, že členovia diskutujú od veci.
Možno si poviete, že je to FIKCIA? Iste, je to iba môj názor, ktorý môže byť mimo váš názorový rámec. Ibaže na začiatku každého činu je myšlienka…
Poznáte ten pocit, že nemôžete byť sami sebou? A to je dôvod, aby sme si vyberali okolo seba ľudí, ktorí majú rovnaké alebo podobné názory a hodnoty ako my. Ak sa opýtame na osobné hodnoty človeka, s ktorým vedieme debatu, pochopíme kto pred nami stojí.
Každý je iný, napriek tomu môžeme hľadať spoločnú reč, ešte stále nás môže veľa názorov spájať. Nehanbime sa, ak máme iný názor. Nezapadnime v dave. Máme právo je byť autentický.
„Človek, ktorý prichádza s novou myšlienkou, je blázon do tej doby, pokiaľ jeho myšlienka zvíťazí.“
Mark Twain americký autor a humorista 1835–1910