Najčastejším problém nedorozumenia v rodine, v škole, v zamestnaní, v úradoch, v rôznych združeniach i na internete je nezvládnutá komunikácia. Prečo je to taký problém? Veď komunikácia nie je nič iné iba schopnosť nadviazať s niekým „spojenie“ prostredníctvom hovoreného a písaného slova.
Žiaľ, príklady nezvládnutej komunikácie sa nám priam ponúkajú. Nemusíme isť ďaleko. Stačí sa započúvať do rozhovoru ľudí v MHD, v čakárni u lekára… (niekedy ani nechcete, nedá sa nepočuť) a diskusia týchto ľudí vyústi do konfliktu. Rovnako to funguje aj na internete. Stačí sa pripojiť na sociálne siete, zapojiť sa do diskusie… Hoci nás spravidla spája spoločný jazyk hovoríme, akoby sme každý boli z inej planéty. Každý „točí o niečom inom“. Dobre, ak „točí“ o inom, veď sa nemusím absolútne názorovo zhodnúť. Ibaže, nech tak robí slušne s porozumením a úctou človeka k človeku.
Uvedomujem si, že na blogu prevládajú iné názory ako je práve moja úvaha. Prečo sa teda nad spôsobom komunikácie zamýšľam? Napriek snahe a pozornosti, ktorú sa snažím v komunikácii dodržiavať mám občas komunikačný problém. Vôbec ma to neteší, naopak necítim sa komfortne. Ako ste na to vy?
V súvislosti s komunikáciou sa mi najskôr vynorí slovné spojenie efektívna komunikácia. Tak som sa o nej učila v rôznych manažérskych kurzoch s cieľom odoslať správu takým spôsobom, aby mala rovnaký alebo aspoň podobný význam ako bola pôvodne myslená. Jej cieľ spočíva v tom, aby nevznikol rozpor medzi odosielateľom a prijímateľom informácie.
Jedným slovom, potom nevzniká rozpor medzi odosielateľom a prijímateľom informácie na úrovni pracovnej i súkromnej. Vyhneme sa komunikačnému šumu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, medzi zamestnancami navzájom, medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi učiteľmi a žiakmi, medzi priateľmi…
Prečo si potom nerozumieme? Trochu viac svetla mi do problematiky vniesla téma „nenásilná komunikácia“, s ktorou som sa stretla v rámci štúdia na U3V v odbore Rozvoj mentálnych a psychických zručností.
Nie je to celkom nový pojem. Objavuje sa začiatkom 60-tych rokov minulého storočia a spájaný je so psychológom Marshallom B. Rosenbergom. Bože, ako dávno! A my sa stále boríme s problémami v komunikácii, lebo sa nám nedarí rozvíjať vzťahy založené na úcte a spolupráci. Povedala by som, že čí ďalej, tým sme na tom horšie…
Nenásilná komunikácia predstavuje koncept v komunikácii, ktorý je založený na načúvaní sebe i partnerovi a na ochote vnímať svoje pocity a potreby. Ibaže pritom nesmieme zabudnúť na potreby aj toho druhého. Tu zlyhávame!
Napríklad moja potreba, v jednej veľmi dôležitej veci trvala zakmer celých 18 mesiacov, kým bola splnená. Človek, možno skupina ľudí, na ktorých som bola závislá moju potrebu zrejme považovali za okrajovú, pre nich nebola dôležitá. Zhoda, vzájomné pochopenie chýbali! Ako potom uplatňovať zásady nenásilnej komunikácii pri ulatňovaní svojej požiadavky?
Ak sa odstupom času zamýšľam nad termínom nenásilná komunikácia uvedomujem si, že by mi mala pomáhať prekonať naučené vzorce v správaní, v odovzdávaní informácii a v hľadaní cesty smerujúcim k mojim potrebám. Ibaže potrebujem, aby na „rovnaký vlak nastúpil“, aj môj partner, ktorým chcem, resp. potrebujem komunikovať. Jeden na to nestačí.
Nakoniec, nepotrebujeme sa naučiť teóriu, rôzne poučky. Stačí si uvedomiť, že nekonfliktná komunikácia je prístup k životu, k sebe a k druhým, ktorý následne vedie človeka k prežívaniu kvalitnejšieho, zmysluplnejšieho a naplnenejšieho života. Život je krátky, nedovoľme, aby sme ho premrhali nezmyselnými zvadami.
Možno sa dopracujeme k tomu, že raz budú naše vzťahy a komunikácia založené na úcte a tolerancii. Začnime systémom malých krokov, začnime u seba a v rodine. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale som presvedčená, že dobrým príkladom nám môže byť príroda.
„Nie krik, ale let divokej husi navedie zvyšok kŕdľa, aby let nasledovali.“ Čínske príslovie.
Poznámka: Free obrázok z internetu