Príbeh jedného umlčaného a zabudnutého zvona…

20. marca 2022, anina, ČRIEPKY ZO ŽIVOTA

Príbehy, záhady, tajomstvá…Podnetom pre môj aktuálny záujem o zvony sa stal článok uverejnený vo Zvolenských novinách/marec 2022: O umlčanom a zabudnutom hradnom zvone  na Zvolenskom zámku. V poznámke k článku stojí: Článok bol skrátený so súhlasom autora Denisa Haberlanda, kurátora zbierok úžitkového umenia, dizajnu  architektúry. Ak máte chuť a čas tu je linka: https://samosprava.zvolen.sk/archiv.phtml?id3=150564

Zaujímavé čítanie, priznám sa o umlčanom a zabudnutom hradnom zvone som počula prvý raz. Človeka zahreje pri srdci, keď počuje vyzváňať zvon. Nezáleží na mieste ani na čase. Každý zvon vytvára jedinečnú atmosféru. Kedysi ku každému zvonu patril zvonár, dnes je to skôr výnimka. Zvony sú poháňané elektrickou energiou. Osobne si spomína na milého a skromného pána Štefana Vlka, zvonára a kostolníka v Detve. Pochovaný je na miestnom cintoríne v Detve. Dlhoročný organista František Valent napísal životopis laického katolíka Štefana Vlka – Nezlomený diablom. Vždy, keď sa vraciam do Detvy, k hrobu  rodičov, zastavím sa cestou pri hrobe pána Š. Vlka i F. Valenta.

Ako dieťa som počúvala zvonenie z Detvianskeho kostola.  Osobitne mi ostalo v pamäti obedňajšie zvonenie. Ľudia pracujúci v záhradách či na poli zastali a v tichosti sa modlili: Modlitbu Anjel Pána. V nedeľu a vo sviatok som vnímala zvonenie, ktoré zvolávalo na omšu. Veľmi smutné bolo zvolenie, ktorému sa hovorilo „umieráčik“. Zvon dával ľuďom na známosť, že niekto umrel.

Našťastie nikdy som vo svojom živote nezažila, že by zvony Detvianskeho kostola vydávali poplachový signál pri požiari, povodni, radiačnom žiarení, či vpáde cudzích vojsk. Pevne dúfam a verím, že žiadne zvony v takýchto prípadoch nepočujem, nezažijem.

Radšej sa vrátim k histórii. Zvony – ich históriou, funkciou, akustikou, výrobou, spôsobom ladenia a spôsobom hrania sa zaoberá náuka o zvonoch – kampanológia.

Ak by som mala urobiť jednoduchý opis zvonu, tak poviem, že zvon je ľubozvučný nástroj kalichovitého tvaru vyrobený z bronzovej zliatiny. Sú i také, ktoré boli odliate majstrami, skúsenými „zvonármi“ z ocele. Zvon je teda tvorený telom – obráteným kalichom a srdcom, ktoré je zavesené uprostred zvonu. Práve srdce je pohyblivá, bicia súčasť zvonu, ktoré vydáva krásny zvuk.

Zvony bývajú zdobené rôznymi reliéfmi s krásnou konkrétnou tóninou. Z histórie sa dozvedáme, že prvé zdobenie zvonov, reliéfy a nápisy sa objavujú ojedinele už v 9. storočí, ale oveľa väčší rozsah je zaznamenaný až v 12.storočí. Postupne sa zdokonaľovali, prispôsobovali dobe.

Ako som už spomenula v svojich osobných skúsenostiach, zvony sú najčastejšie používané v kostoloch, chrámoch, kláštoroch a v kaplnkách. Veľké zvony v kostoloch bývajú pomenované po svätých a bývajú vysvätené. Nedá mi pri tejto príležitosti  nespomenúť významné hudobné pamiatky zložené z väčšieho počtu zvonov tzv. zvonkohry.

Ak si zmienený článok Zvolenských novín, marec 2022 prečítate určite sa dočítate, že tradičné ručné zvonenie a funkcia zvonárov bola zapísaná v roku 2011 do  Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva SR. V prípade vášho záujmu tu nájdete kompletný zoznam: https://www.ludovakultura.sk/zoznamy-nkd-slovenska/reprezentativny-zoznam-nehmotneho-kulturneho-dedicstva-slovenska/prvky-zapisane-v-reprezentativnom-zozname-nkd-slovenska/

Uvedomujem si, že jeden príspevok na blogu nemôže zachytiť všetko, na čo by som chcela upozorniť. Verím, že bude aspoň inšpiráciou k vyhľadaniu a zoznámeniu sa s ďalšími informáciami o zabudnutom hradom zvone, či o histórii zvonov vo všeobecnosti.