Zrejme prichádzam s témou, ktorú niektorí čitatelia príjmu s dešpektom. Už s tým mám určité skúsenosti… Pravda, sme jedineční, naša jedinečnosť vychádza z rozdielnosti. A v jedinečnosti je naša hodnota.
Napriek tomu očakávam, že sa tu niekto zastaví, zamyslí sa nad témou, začíta sa a možno sa stotožní s mojimi myšlienkami. Niekto iný to možno odmietne hneď v úvodu, lebo je to téma mimo jeho záujmu. Ďalší môže pokojne povedať, že takéto a podobné témy považuje za parapsychológiu. To je právo každého, sloboda nášho rozhodovania.
Pozitívny – kladný, úspešný postoj. Čo môžeme chcieť viac. Ibaže, niekedy viac hovoríme, ako konáme a pritom sa čudujeme, že niečo „nefunguje“. Často netreba veľa teoretizovať. Stačí si stanoviť pár praktických rád, určiť si hranice, aby naša myseľ nebola atakovaná negatívnymi podnetmi a negatívnymi myšlienkami.
Vychádzam z aktuálnej situácie. Skúsme si predstaviť koľko sťažnosti, „nárekov“, koľko nadávok a vulgarizmov sme si vypočuli iba za niekoľko ostatných dní. Nadávame na všetko a na všetkých. Úmyselne nehovorím na, čo nadávame. Každý si situácie a dôvody dosadí podľa svojich osobných skúseností. „Inšpirácii“ je nesmierne veľa. Čo s tým?
Nie vždy sa môžeme situácii a sťažovateľovi vyhnúť. V každom prípade by sme mali mať na pamäti, že nie je dôležité, čo sa stalo, ale ako sa k tomu postavíme.
Čo urobiť, ak sme stretli alebo dokonca pravidelne pri nejakých príležitosti stretávame notorického sťažovateľa? V prvom rade by sme si mali položiť otázky:
Odpovede budú záležať aj od toho, aký máme osobný vzťah s „dušou nespokojnou“. Rozhodne sa to nedá použiť v každom prípade. Rozhodovanie bude zložité najmä, ak ide o rodinné väzby. Neustále sťažovanie neprispieva k pohode sťažovateľovi, ešte viac škodí človeku, ktorého si sťažovateľ vybral pre svoje „náreky“. Vzájomne sa oberajú o pokojný život. Jeden i druhý strácajú dôležitú životnú energiu.
Inak sme „náreky“ iných znášali, keď sme boli mladší. Tak, ako pribúdajú roky ubúdajú nám sily vyrovnať so stresovými situáciami a sily na riešenie nepríjemných situácii, či konfliktov. Oveľa viac potrebujeme vo svojom okolí ľudí, ktorí nás majú radi takých, akí sme. Ľudia, ktorí prinášajú do nášho života svetielka nádeje. Vytvárajú podmienky – pozitívne myslieť a pozitívne žiť.
Určite neexistuje univerzálna rada, každý musí na to prísť sám, ako sa oprostiť od negatívnych situácií, od negatívnych ľudí, aby nás neťahali so sebou smerom dolu. Možno my staneme ich „svetielkom“, ktoré ich vytiahne hore.
Isteže, dôležitý je pocit pohody a pokojný život. Ibaže, výsledkom pozitívneho myslenia nemá byť iba pocit, ale najmä jeho výsledok – čin, ktorý ho podporuje. Iba činy zmenia môj, tvoj, náš svet a zbavia nás zbytočných „nárekov“.
Ak máme pozitívne očakávanie, skôr či neskôr príde… Skúsenosti mnohých ľudí potvrdzujú, že takmer vždy dostaneme to po čom túžime. Ak sa slová skúsenejších nenaplnia, nič nepokazíme. Pozývajme do svojho života dobro.
„Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.“
Antoine de Saint-Exupéry francúzsky spisovateľ a pilot 1900 – 1944