Dopíšem správu, vybavím posledný telefonát a potom letím za chlapom, ktorého mi závidí celý svet. Áno, je dokonalý, dokonca sa podobá sa Brada Pitta. Milujeme sa, milujem na ňom všetko. Sme ideálny pár, stvorení jeden pre druhého. Ibaže, musím uznať, ja som skôr hyperaktívna. Rýchlo, rýchlo, rýcjlo…Poznáte to, práca chvatná málo platná. Niekedy to preženiem. Braňo je naopak rozvážny, všetko naplánuje, dobre zorganizuje. Aj dovolenku do Thajská naplánoval do bodky. No nie je dokonalý?
Ako vždy, dobehla som domov na poslednú chvíľu. Skočila pod sprchu a dobalila posledné drobné veci do príručnej batožiny. O chvíľu už zvonil telefón a vzápätí prichádzal k domu taxík. Braňo ma pred odchodom objal, pobozkal a dodal:
„Túžim po tebe miláčik,“ teším na najbližších štrnásť dní. Cítila som sa, ako Alenka v ríši divov ani neviem, ako som sa dostala do taxíka.
Všetko bolo super. Úžasná dovolenka a ja som mala navyše malé tajomstvo. Po návrate z dovolenky ma čakalo povýšenie. V mojou veku a riaditeľka významného úseku akciovej spoločnosti. Taká ponuka sa neodmieta. Ibaže, ako to povedať Braňovi. Rozhodla som sa, že pôjdem na to inak, cez city.
„Braní, prepáč! Ja za to nemôžem, že som zatiaľ neotehotnela.“ Vedela som, ako veľmi túži po deťoch, nazerá do každého kočíka, prihovára sa všetkým na okolí. Aj na pláži staval s deťmi zámky aj deti ho milujú. Ešte, aby si ho obľúbila niektorá mamička! Jeden nikdy nevie, slobodných a rozvedených je stále dosť. Táto úvaha ma dostala až k slzám.
„Ivetka, miláčik, neplač. Veď ja ti to nevyčítam. Keď dieťatko príde, tak príde. Nemysli už na to.“
„Viem, nemôžeme mať všetko, ale aj ja túžim po dieťatku,“ povedala som celkom sebaisto. Vzápätí som sa trochu za svoje slová i slzy zahanbila. Nebola to pravda, aspoň nie teraz.
Dovolenka sa skončila. Leteli sme v noci, ako sa hovorí, noc má svoju moc, boli sme z cesty unavení. Keď sme prišli domov Braňo navrhol:
„Miláčik, choď sa osprchovať ako prvá. Ja budem zatiaľ vybaľovať“ a chytil sa môjho kufra. Ako vždy pozorný. Už som bola dávno osprchovaná a čakala som ho v spálni. Kde len toľko trčí? Nazrela som zo spálne. Braňo chodil hore, dolu po obývačke ako tiger v klietke. Prečo si nejde ľahnúť? Zrak mi padol sa jeho kufor ani sa ho nedotkol.
„Tak to nechaj, vybalíme neskôr! Už sa ťa nemôžem dočkať!“ Nereagoval. Čo len toľko chodí, prečo nevybalil svoj kufor? Premýšľala som, ale nič mi nenapadlo. Braňo stále neodpovedal. Tak som sa zo žartu opýtala: „Ešte niekam cestuješ?“
„Máš pravdu, cestujem!“ Vzal svoj kufor a odišiel. Veď nespím, to nemôže byť zlý sen. Nebol. Prešla som k svojej batožine, ale ani tá nebola celkom vybalená, skončil pri toaletných potrebách. Preboha! Plechová škatuľka s nápisom Energit bola otvorená a z nej na mňa čumeli „utajené“ antikoncepčné tabletky. Neviem, kto v tej chvíli čumel viac…
Braňo určite nie je sám, ktorého manželka dala prednosť kariére pred materstvom. To by sa dalo tolerovať, ak by to bola dohoda partnerov – manželov. Žiaľ, v tomto prípade nebola.
Zamyslenie na záver:
Najhoršie a najbolestnejšie klamstvo je od milovaného človeka.
Poznámka: Príbeh dcéry mojej priateľky z roku 2010