Doba písania listov je už dávno za nami. Dnes oveľa častejšie komunikujeme cez e-maily, zasielame SMS, zatelefonujeme si, prípadne využívame ďalšie technické vymoženosti doby. Rozhodne je to rýchlejšie a praktickejšie. Napriek tomu z času – na čas dostaneme list, ktorý si zaslúži okamžitú odpoveď.
„Napíš to prosím, možno to niekomu pomôže,“ začala svoj príbeh Mária. Cítila som, že to myslí úprimne lebo aj ona kedysi dostala list od dlhoročnej priateľky, bola pre ňu viac než sestra. List jej bol doručený v čase, keď začínali prázdniny. Dovolenkové obdobie bolo v plnom prúde.
Povinnosti v práci sa kumulovali a navyše Máriu čakala malá prestavbu bytu. List si prečítala, potešila sa, zároveň si povedala, že si priateľka zaslúži bezodkladnú odpoveď. No, neurobila tak, ako povedala. List položila na toaletný stolík so slovami „ určite zajtra“. Ibaže na druhý deň prišli zamestnanci firmy a začala sa plánovaná prestavba bytu. Celých nasledujúcich štrnásť dní bola ako na malom stavenisku. Keď už bol byt v poriadku, rozhodla sa, že už nebude písať, radšej svoju priateľku navštívi. Veľmi chcela, plánovala, ale predsavzatie opäť nesplnila.
S odstupom času si Mária našla vo svojej schránke obálku a v nej parte. Eliška, jej priateľka zomrela. Zaliali ju slzy. Bolestne si uvedomila, že premeškala povinnosť odpovedať na list a nestihla ani návštevu. Vedela, že na tom nič nezmení, ale nevedela, ako sa má s tým vyrovnať.
Napokon sa Mária rozhodla, že list priateľke napíše, a to aj napriek tomu, že jej chýbala adresa. Tam, kde teraz Eliška býva, poštár nechodí ale, čo keby tieto slova odniesol vánok, možno anjel… Na anjelov Eliška verila celý život, nakoniec aj pre Máriu bola láskavým, dobrotivým „anjelom strážnym“.
Milá Eliška, najdrahšia priateľka,
Tvoj prístup k životu, k potrebám iných ľud, Tvoja nezištná ochota pomáhať, bola príkladom obetavosti a láskavosti. Tvoje šľachetné srdce už nebije, ale Tvoj duch je stále so mnou tak, ako si bola so mnou po celý môj život.
Bola si to Ty, kto ma usmernil, keď som utekala z domu. Nenašla som porozumenie u matky, lebo tá uprednostnila otčima pred nami, pred vlastnými deťmi. Tvojou zásluhou som zmaturovala, lebo si trpezlivo a láskavo viedla moje kroky k tomu, aby som si vzdelanie ukončila.
Pomáhala si mi nájsť prvé zamestnanie, naučila si ma hospodárne nakladať s tým, čo som si zarobila. S Tebou som prežívala prvú lásku, Tebe som sa zdôverovala, s Tebou som sa tešila, keď mi bolo dobre, ale aj vylievala svoje srdce, keď mi bolo najťažšie.
S Tebou som očakávala príchod svojej dcéry. Nebol to nikdy iný, než Ty, ktorá si mi bola oporou, keď ma opustil manžel. Bola som rada, že som Ťa našla, bola som rada, že Ťa mám. Prijímala som Tvoju pomoc, veď som ju, tak veľmi potrebovala. Ibaže som Ti nikdy nepovedala, ako veľmi Ťa mám rada, ako veľmi si Tvoju pomoc vážim. Dúfam, že si to aspoň vycítila, lebo pravda je taká, že vďačná som bola vždy, a aj zostanem do konca svojho života.
Naše cesty sa rozišli, a ja ani neviem, či Ti nič nechýbalo. Nikdy si sa na nič nesťažovala, skôr si všetky starosti a bolesti ukrývala pred svetom. Prepáč, že som nebola dostatočne vnímavá, že som nepostrehla Tvoje zdravotné problémy. Mám Ťa rada, nosím si Ťa vo svojom srdci.
Tvoja Mária
List, ktorý v to hektické leto prišiel od Elišky a tiež svoju oneskorenú odpoveď Mária opatruje aj po rokoch. Ako sama povedala: „Sú listy, ktoré môžu veľa zmeniť, tento list to žiaľ nestihol.“ Naozaj, človek nikdy nevie, čo môže niekoľkými slovami urobiť, preto by sa dobrý úmysel nemal nikdy odkladať.
Zamyslenie na záver:
Nájdime si čas na priateľov, na láskavosť a na vďačnosť.
Druhá šanca už nemusí prísť.