Nechcem znevážiť Janka Kráľa, národného buditeľa a predstaviteľa romantizmu. Jedného z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie, ktorý bol často označovaný ako „básnik-burlivák“.
Hoci som dávno prestala drať školské lavice, ako dnes si pamätám text z literatúry, kde pri jeho mene bolo uvedené: „…Janko Kráľ chodil po dedinách a burcoval ľud“.
Ako Janko Kráľ…
Koľkým ľuďom by dnes patril prívlastok „búrlivák“. Dnes nechodia burcovať ľud po dedinách. Úplne im stačí, že sú na sociálnych sieťach, kde je ideálna pôda. Ja som našťastie iba na jednej sociálnej sieti. Nemám úmysel celkom sa izolovať, ale tiež mi to bohato stačí.
Advent, Vianoce, vraj by sme sa mali zastaviť, upokojiť, ale my NIE! Ani za ten šíry svet nám to nedá.
Určite nie som sama, komu chýba zmysel konania dnešných „búrlivákov“. Tým nechcem povedať, že som spokojná, že akceptujem všetko a všetkých. Dožila som dobu, ktorej veru nerozumiem.
Nechcem byť nespravodlivá, lebo aj na internete je veľa autorov, ktorí svojimi názormi pozitívne ovplyvňujú verejnú mienku. Rada si prečítam názory iných ľudí, často ich akceptujem, s mnohými sa stotožním. Ibaže, obávam sa, že na základe internetovej diskusie sa ešte nič podstatné nezmenilo. Neočakávam, že sa niečo zmení aj, keď internet má silný potenciál, veľkú silu, ak je správne využívaný.
Žiaľ, v ostatnom čase sa najčastejšie darí ľudí rozhádať sa. Už ani neviem koľko rôznych a protichodných „prúdov tečie“ sociálnymi sieťami. Kto je proti komu. Koľko zlosti, arogancie dokážu ľudia vyprodukovať. Niekedy mi diskusia dokonca pripadá ako provokácia. Niekto prehodí pár slov, možno chcel niekomu urobiť dobre, ibaže, neurobil. Naopak poskytol mu „medvediu službu“. Bol to zámer autora, diskutujúceho alebo sa to podarilo náhodou?
A tak ide deň za dňom, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom Zanedlho budem môcť povedať, že aj rok za rokom. Osobne registrujem, žijem v tejto „novej dobe“ celých 21 mesiacov.
Nechce sa mi veriť, že sa na Slovensku nenájde osobnosť, ktorá by mala čestné úmysly s ľuďmi tejto krajiny. Osobnosť, ktorá by dokázala spojiť čestných a spravodlivých ľudí. Byť vodcom, bossom… Naozaj dokáže politika zmeniť ľudí na nepoznanie? Osobne si myslím, že Slovensko má veľa odborníkov z každej oblasti života, iba netuším, kedy sa prejavia tak, že ich bude počúvať a akceptovať väčšina.
Statusu, ktorý popisujem sa zvykne hovoriť: „Psy brešú a karavána ide ďalej.“ Mnohí sa snažia ísť proti prúdu, nedarí sa. Mali by sme počúvať ľudí, ktorým dôverujeme. Rozhodovať by sme sa mali na základe svojho vnútorného kompasu, ktorým je naše svedomie, srdce a um. Aspoň ja to tak cítim.
Veľmi by chcela vidieť komu sa podarí našu krajinu vyviesť z tohto začarovaného kruhu. Neverím, že to dožijem, ale som vďačná za život, ktorý som žila a prežila v storočí, do ktorého som sa narodila.
Dnes máme poslednú 4.adventnú nedeľu, skúsme ju prežiť ešte v pokoji. Nenechajme sa vyprovokovať k nerozumnej a zbytočnej diskusii. Zoberme si z dnešného dňa to, čo je pekné, vždy sa niečo nájde. Šírme dobro a lásku doma v rodinnom kruhu a všade tam, kde vkročí naša noha či to bude veľký obchod alebo malý obchodík, MHD, zdravotnícke zariadenie…
Možno si teraz poviete, veď aj ona iba píše, opisuje, kritizuje… Máte pravdu, píšem a verím, že nikoho nenahnevám, naopak, že sa pridáte ku mne a urobíte niekomu pekný deň, hoci iba milým a láskavým slovom. Veď stále platí:
„Spravodlivosť je vlastnosť mužov, láskavosť vlastnosť žien.“
Arthur Schopenhauer