Narušená je rovnováha medzi ľuďmi, rastlinami a zvieratami. Odklonili sme sa od prírody, hoci vieme, že príroda bude bez nás existovať, my bez nej nie. Neznamená to, že musíte so mnou súhlasiť. Môže sa stať, že hneď v úvode niekoho svojim názorom „vytočím“. Faktom, ale zostáva, že rovnováha „človek a príroda“ chýba. Naopak, vnášame do nej značný chaos. Niekto si to uvedomuje viac, niekto menej. Tiež sú ľudia, ktorí si to ani neuvedomujú a možno, ani nepripustia.
Milujem prírodu, živú i neživú. Milujem stromy, lúčne i záhradné kvety. Milujem vodopády i veľké kamene – balvany… Mala som to šťastie žiť v symbióze s prírodou cca do svojich 16-rokov. Nástupom na strednú školu sa to celé narušilo. Do školy som dochádzala denne viac ako 20 km. Vstávala som včas ráno a vracala sa v neskoré popoludnie, často až večer.
Potom som svoj rodný kraj vymenila za život v meste. Sídlisko, kamenné chodníky, a to sme sa potešili, že ich vôbec máme. Celkom na začiatku, keď bolo sídlisko vo výstavbe často sme sa brodili blatom. Neskôr pribudli na našom sídlisku stromy, hoci vysádzané, tak trochu chaoticky. Nuž, ako ľudia vedeli, ale snaha bola. Dnes sa množia žiadosti o ich výrub. Nie všetky sú „choré“. Niektoré iba obyvateľom tienia, vadia im padajúce listy a pod. Mám na to svoj názor, ja si rada parapety na oknách očistím, slniečko vyhľadám. Vďačná som, najmä za dve brezy pod naším oknom. Alternatívna medicína dokonca považuje dreviny za zdraviu prospešné. Stromy – dreviny majú uplatnenie pri regenerácii psychických i fyzických síl, najmä počas kúpeľnej liečby: Sliač, Bojnice, Turčianske Teplice, Trenčianske Teplice, Brusno…, tam všade sú prekrásne parky. Stromy nám spríjemňujú aj pobyt pri rekreačných a oddychových činnostiach v našich úžasných horách.
Osobne si myslím, že ak sa do niečoho púšťame, experimentujeme, niečo náročné prežívame vždy by sme mali pamätať na to, ako nás to ovplyvní. Upevní alebo naruší to našu rovnováhu s prírodou?
Neviem, ako vy, ale ja som s pribúdajúcimi rokmi oveľa viac citlivejšia na zvuky: sanitky, hasičského auta, policajného auta… Nechcem sa zmieňovať o úprave, oprave bytov. Akceptujem to, lebo to treba, aj my sme prestavovali.
Bolo priam úžasné, že som mohla v takej situácii opustiť byt, ísť do prírody, zastaviť sa pri mojom obľúbenom strome, ktorý stojí nad našim sídliskom oveľa dlhšie, než ja bývam v tomto meste. Vtedy si uvedomujem, že čím je strom vyšší, tým má hlbšie, pevnejšie korene a spojenie so zemou. Nám spojenie s prírodou často chýba.
Príroda dokáže „žiť“ v rovnováhe, presviedčajú nás o tom aj naše domáce zvieratká. To iba my ľudia, máme tendenciu vychyľovať sa z rovnováhy s prírodou. Deje sa, tak napriek tomu, že príroda má pre nás stále „otvorené dvere“, v každom ročnom období a za každého počasia. Ponúka nám aspoň na chvíľu úkryt od zhonu všedných dní a od toxických informácii virtuálneho i reálneho sveta.
Nechcem radiť, iba motivovať k zamysleniu. Cestičku, ako sa vrátiť k prírode, ako získať rovnováhu si iste nájde každý sám. I to je spôsob, ako sa stať manažérom vlastného zdravia, ako sa viac starať o svoje zdravie.
Nehazardujme so svojim životom, so svojim zdravím!
Poznámka: autorka blogu je autorkou fotografie