Mýliť sa je ľudské.Ten, kto si o sebe myslí, že je neomylný bude zrejme na veľkom omyle. Nepoznám človeka, pritom poznám dosť ľudí, ktorí by sa aspoň raz nepomýlil. Ibaže „mýliť sa a mýliť sa“ nemusí byť to isté.
Je veľký rozdiel, ak si napríklad pomýlim dátum pre moju skupinu na Nordic Walking. Nič sa nestane, pre jeden raz sa zaradím do inej skupiny, spoznám nových ľudí. Ibaže, ak by som si pomýlila číselnú klávesnicu a cez homebanking by som na bankový účet príjemcu namiesto 200 € poslala 2 000 €, to by už problém bol, hoci riešiteľný. Ak sa pomýlime v menej závažných udalostiach, všetko sa dá urovnať, napraviť. Najhoršie je, ak sa pomýlime v citovej oblasti.
Každý je sympatický niekomu inému. Edita, duša romantická si nebola toho vedomá. Možno bola na vine jej nesmierne silná predstavivosť, dokázala sa „namotať“ za pár minút. Rada čítala, čo iné, predsa romantické príbehy. Túžila ich prežívať na vlastnej koži. Nechcela pochopiť, že to tak nefunguje. Osudové lásky neprichádzajú na zavolanie.
Jedného dňa nastúpil do firmy Peter. Mladý muž, ktorý chcel byť evidentne milý a priateľský ku kolegyni. Edita, ako už niekoľkokrát predtým, si jeho správanie nevysvetlila správne. Veľmi túžila po láske, ale tá neprišla ani teraz. Nastalo sklamanie, ktoré ju oberalo o sebavedomie. Vedela, že sa opäť pomýlila, popálila, napriek tomu nechcela pochopiť, že jej zamilovanie, nie je zamilovaním Petra. Necítil to tak.
Mária, jej najlepšia priateľka, jej často radila, ako sa „nenamotať“. Neodhaľovať svoju dušu iba, tak na počkanie. Sympatia, to je super, ale zamilovať sa iba na základe sympatií to už by bol veľký omyl. S citmi sa nehodno zahrávať.
Edita nie je sama. Štatisticky je vraj dokázané, že častejšie ilúzii podliehajú ženy. Edita sa na Petra nehnevala. Ibaže vzniknuté nedorozumenie trápilo aj Petra. Nakoniec ostali priatelia. Pochopili, že majú veľa spoločného. Rovnaký šport, rovnaké filmy, hudba… Mali sa o čom rozprávať. Edita sa poučila, hoci sa láska nekonala. Nemohla sa konať.
Naučila sa, že nikomu nemá hovoriť všetko. Niektorí ľudia majú radosť, keď môžu niečo prekaziť. Neprekazia iba to, čo nevedia. Keby neprajní spolupracovníci neboli vstúpili do rodiacej sa sympatie medzi Editou a Petrom mohlo to aj inak skončiť…
Lásku by sme nemali naháňať za každú cenu. Potom sa môže sa stať, že ju máme na blízku, iba nekorešponduje s našimi vysnívanými predstavami. Niektorí ľudia zvyknú povedať „nevidel/a pre oči“. Tiež je pravda, že v prírode existuje rovnováha. Určite má každý svoj protipól, aj keď nebudeme nič robiť láska si nájde nás. Keď príde, tak príde…
Na záver ešte jedna myšlienka:
„Kašeľ, dym a láska sa dajú ukryť len ťažko.“ Erich Maria Remarque