Internet dobrý sluha, zlý pán…Takto znel môj pôvodný „šuplíkový“ článok, ku ktorému som sa vrátila s odstupom času. Názov som pozmenila, nakoľko som na blogu našla zhodné myšlienky iného autora, ktorý tiež prirovnal internet k ohňu. Internet je svojim spôsobom oheň, niekedy možno aj poriadna vatra…
Znepokojuje ma, keď vidím, ako ľudia zneužívajú internet, ako si prostredníctvom internetu, najmä prostredníctvom sociálnych sietí dokážu ubližovať. Na druhej strane internet nám pomáha rozširovať si vedomosti. Osobne veľmi rada vyhľadávam informácie prostredníctvom Wikipedie.
Wikipédia – slobodná encyklopédia, ktorú spoločne píšu čitatelia. Môžete a nemusíte informáciám veriť. Ja sa tam rada zastavím. Rada sa zastavím hlavne na stránkach miest, obcí, na stránkach štátnych organizácií, zdravotníckych organizácií, zdravotných poisťovní, kúpeľov… Práve tam sa často dostanem k potrebným informáciám bez toho, aby som musela študovať plnené znenie zákona, nariadenia…
Žiadnu informáciu netreba zatratiť! Dôležité je vypočuť si, prečítať si a urobiť si vlastný názor. Tiež by sme mali viac navzájom počúvať, než hovoriť. Ak sa rozhodneme hovoriť mali by sme vyberať slova. Každá spoločnosť má súhrn pravidiel – etiku, ktoré by sme v slušnej spoločnosti mali dodržiavať.
Často sa pýtam sama seba či niektorí ľudia pravidla slušnosti neovládajú alebo ignorujú. Myslím si, že neovládajú, nemajú to v sebe, chýba im vnútorná morálka. Poznám jedno české príslovie, ktoré sa mi práve hodí: „Komu není shůry dáno, v apatyce nekoupi.“
Nedá mi pripomenúť, že v psychológii sa uvádza niekoľko definícii inteligencie. Pre svoj postoj v tomto článku použijem definíciu A. Bineta: „Inteligencia je základná vlastnosť, ktorá má význam pre praktický život a vyznačuje sa všeobecnou chápavosťou.“
Ak sa náhodou zastavím na sociálnej sieti v diskusii (FB, ale aj na blogoch) nemám pocit, že tam diskutujú iba ľudia, ktorí disponujú vlastnosťou, ktorej hovoríme inteligencia a chápavosť. Mám pocit, že niektorí ľudia sú schopní prečítať si text, ktorý pojednáva „o voze“ a diskusiu točia „o koze“.
Prečo sme na seba zlí? Prečo si robíme zo života „peklo“? Možno si poviete, že to tu vždy bolo. Nepopieram, ale rozhodne toho bolo menej a hlavne menej viditeľné, lebo tu nebol internet a sociálne siete.
Ibaže, aj na sociálnych sieťach nájdeme motivujúce myšlienky. Občas zdieľam na FB. Jednou z nich je i táto:
„Nemusíme každého milovať, ale ku každému sa môžeme chovať slušne. Je to prejav dobrého srdca.“ Takých a podobných stránok, príspevkov, myšlienok je viac a sú verejne dostupné. Treba sa zastaviť pri tých, ktoré „poľudčšťujú“ a nie na tých, ktoré „rozčuľujú“. Nezabúdajme, aká akcia, taká reakcia. Vysielajme pozitívne impulzy…
Osobne sa nesnažím hodnotiť, kritizovať spoločenské systémy a ľudí za každú cenu. Nevytváram priestor na „politikárčenie“, čo neznamená, že som absolútne spokojná. Svoju nespokojnosť, požiadavky sa snažím adresovať tam, kde je predpoklad na ich riešenie. Poteším sa a vážim si debatu, ktorá je vecná a konkrétna.
Na záver ešte jedna požičaná myšlienka, ktorú by sme si mali pamätať:
„Správanie je zrkadlo, v ktorom každý ukazuje svoju podobu.“
Johann Wolfgang von Goethe