To musí ísť do novín!

20. septembra 2021, anina, MÔJ ČAROVNÝ DEDKO - BEŤAR SPOD POĽANY

Noviny a novinári, veru kedysi mali iný kredit, ako je tomu dnes. Hovorí sa, že noviny sú zrkadlom doby. Možno dnes mnohí novinári strácajú kredit práve pod vplyvom doby ibaže,  aj novinári majú na tom svoj podiel. To by však bol iný príbeh.

      V čase môjho detstva dedko najčastejšie spomínal Katolícke noviny, ktoré vydáva od roku 1940 Spolok svätého Vojtecha. Neskôr prichádzal do rodiny denník „Práca“ a závodné noviny Bučinár, ktoré prinášal domov otecko. Vtedy neexistoval žiadny bulvár, „byť v novinách“ bola skôr česť. Preto, ak išlo o zmienku „byť v novinách“ privítala  tetka Kutáčiková s mimoriadnym  nadšením.

     Jedného dňa, keď sa blížila nedeľa, išli ženy do mestečka za nákupmi.  „Žienky a, čo bude dobré k obedu?“ Pýtal sa dedko ženičiek. Mara Vlchová sa hneď pochválila, že veru  u nich bude husacina. Dedko na to pohotove povedal: „Len, aby to nedopadlo tak ako u Kutáčikov.“

„Akože to bolo?“  Vyzvedali ženy.

Jednu nedeľu si pripravili Kutáčikovci  na obed pečenú hus. Znenazdania  prišiel sváko Fero, nebolo času hus schovať. Čo už! Tak ho gazdiná pozvala: „Sváko poďte hus okoštovať!“ Najskôr sa vykrúcal, že nemá chuť, potom zase, že nemá čas. Napokon si sadol a za chvíľu bola polovica husi preč. Veď to poznáte, že  s jedlom rastie chuť!  Keď si zajedol povedal:

“Gazdiná, niečo také dobré som ešte nejedol. To sa musí dať do novín!“  Pani Kutáčiková sa potešila, možno prestala aj dýcha. Oželela stratu pol husi.  Ibaže  sváko Fero vytiahol z vrecka staré noviny, do ktorých zabalil druhú polovicu husi!“

Tetka Kutáčikova s úžasom vypleštila oči, div jej nevypadli. „Kutáčiková bola veľmi dobrá a šikovná kuchárka, možno si aj zaslúžila byť v novinách, ale prísť o celú hus si naozaj nezaslúžila.“ Uzavrel dedko mini drámu Kutáčikovcov.

Lichotil mu záujem poslucháčok. Očká sa  mu šibalsky rozsvietili, čo znamenalo, že špekuluje, čo povie ženám nabudúce. Môj dedko bol výborný rozprávač príbehov. Každý príbeh precítil a pridal svoj krásny fonetický hlas. Že ich niekde vyčítal, počul…? To, predsa nebolo podstatné.  Bol to naozajstný beťár, vtipkár spod Poľany.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE